Robiť chyby je prirodzenou súčasťou dizajnového procesu

Asi najlepšie zhrnul používateľsky orientovaný mindset hneď prvý rečník - Anton Schuber, dizajnový stratég odchovaný v legendárnom IDEO. Podľa jeho skúseností je veľký problém mnohých firiem a korporácií ich filozofia, v ktorej sa na akékoľvek chyby pozerá ako na niečo neprijateľné. V uzavretej zasadačke sa naplánuje stratégia, nadizajnuje sa produkt, a vypustí sa na trh. Validácia s používateľmi sa vyskytuje minimálne, a akýkoľvek nedostatok je braný ako neschopnosť kompetentných predvídať reakcie zákazníkov.

V design thinking mindsete je však chybovanie prirodzenou súčasťou procesu. Namiesto hotových produktov sa tvoria jednoduché prototypy, ktoré sa testujú s koncovými používateľmi tak rýchlo, ako sa len dá. Každá kreatíva si vyžaduje svoju validáciu, a keď sa zistí, že koncept ani po niekoľkých iteráciách nefunguje, treba mať odvahu povedať “stop, tento nápad jednoducho nefunguje, musíme ho zahodiť a začať odznova”.

Pri dizajnovaní čohokoľvek nového sa chybám vyhnúť nedá, no pri použití správnej metodológie sa dajú následky týchto omylov minimalizovať. Chybuj často, chybuj lacno, chybuj rýchlo. A hlavne sa včas pouč. Tak by sa dal zhodnotiť mindset svetových dizajnérskych firiem ako IDEO či Futurice, v ktorých Anton dlhé roky pôsobil.

Kvantitatívny výskum ako nástroj na odhaľovanie problémov a testovanie riešení

Ďalšou veľkou témou (nie len) v UX dizajne sú big data a kvantitatívny výskum. Na túto tému mala skvelú prezetnáciu Zsuzsu Kovacs - UX researcherka z Prezi. Jej hlavná myšlienka sa niesla v duchu, že sledovať používateľov je lepšie ako sa ich pýtať, pretože ľudia často sami nevedia, čo chcú. Napríklad firmy ako Spotify, Netflix, Facebook či Twitter konštantne využívajú dáta k tomu, aby poskytovali používateľom lepší obsah. Dáta však dokážu omnoho viac, napríklad aj ovplyvniť prezidentské voľby v USA.

Ako jeden z najznámejších príkladov využitia dát uviedla Zsuzsa kampaň Baracka Obamu z roku 2007. Jeho tím vytvoril ešte pred začatím kampane web stránku, na ktorej oboznamovali ľudí s Obamovým politickým programom a vyzýval ich, aby mu finančne prispeli na kampaň. Tím dizajnérov a výskumníkov dal dokopy celkovo 30 rôznych variácií tohto webu, ktoré vyzdvihovali rôzne slogany, fotografie a kľúčové prísľuby Obamovej politiky.

Následne spustili masívny split-test, ktorý ukázal, že najlepšie variácie dokázali vyzbierať až o 30% viac prostriedkov ako tie ostatné, vďaka čomu celkovo vyzbierali až 60 miliónov dolárov. Čo však bolo ešte dôležitejšie, Obamov tím takto získal veľmi cenné dáta o tom, aká problematika trápi určité typy ľudí, vďaka čomu mohli následne upraviť stratégiu celej kampane.

Kvalitatívny výskum ako nástroj pre získavanie kľúčových insightov

Matt Lee, odborník na kvalitatívny výskum, však Zsuzse mierne oponoval. S kvantitatívnymi dátami existujú podľa neho 2 hlavné problémy:
Za prvé, aby ste mali štatisticky významnú vzorku, musíte dáta zbierať minimálne niekoľko týždňov či mesiacov. Mattovi sa vraj v praxi pre firmy ako Booking, Amazon či Microsoft podarilo vyzbierať pomocou rozhovorov, field studies či usability testovania za niekoľko dní viac insightov, ako dáta ukázali za celé mesiace.

A za druhé, čísla vám síce povedia, že existuje nejaký problém alebo trend, ale nepovedia vám, prečo. Matt popísal svoju skúsenosť vo firme Booking.com, kde už od začiatku bojovali s problémom obrovských rozdielov v správaní používateľov naprieč jednotlivými kultúrami. Aby však mohli stratégiu pre každú krajinu správne optimalizovať, Booking.com má celý tím výskumníkov, ktorí pravidelne cestujú po svete a robia výskum naprieč jednotlivými kultúrami.

Matt však uznal, že dáta majú obrovskú hodnotu pri zhodnocovaní kľúčových ukazovateľov výkonnosti, a že častokrát bývajú prvotným impulzom, ktorý ukáže, že je niečo v neporiadku a že je v určitej oblasti potrebná zmena. Dá sa teda povedať, že najefektívnejšie je využívať správnu kombináciu kvalitatívneho a kvantitatívneho výskumu.

Na UX dizajn netreba mať korporátny budget

Tému výskumu a testovania ešte doplnila Elysia Howell z berlínskeho fintech startupu N26, ktorý sa stal prvou oficiálnou digitálnou bankou v EÚ. Pre startupy a menšie firmy pôsobiace medzinárodne je vraj finančne náročné robiť osobné rozhovory v každej krajine zvlášť, a tak v N26 využívajú pre výskum predovšetkým ankety a telefonáty s klientmi. Pre usability testovanie či validáciu hypotéz zasa využívajú guerilla rozhovory na ulici či po kaviarňach.

Nedostatok používateľského výskumu však nahrádzajú rapídnym prototypovaním a neustálou iteráciou svojich nápadov. V praxi to napríklad vyzerá tak, že v pondelok sa vymyslí nová funkcia, ktorá sa rovno zakreslí do papierov vo forme mobilných obrazoviek. Tie sa vystrihnú a umiestnia do rámu, ktorý pripomína mobil. Takéto sparťanské prototypy sa už na druhý deň testujú v najbližšej kaviarni s náhodnými používateľmi. Dizajnérsky tím teda má feedback na svoje nápady takmer okamžite, vďaka čomu vie, kam sa uberať ďalej.

Záver

Myšlienok samozrejme na konferencii zaznelo omnoho viac. Ak by ste mali záujem vypočuť si viac z konferencie, prihláste sa na náš newsletter, kde budeme postupne zasielať video záznamy rečníkov. V neposlednom rade ďakujeme všetkým, ktorí na našu konferenciu prišli, a tešíme sa na ďalšie ročníky!