Piatok 2. decembra, 9 hodín večer, južný ostrov Nového Zélandu. Rútime sa v malom Nissane po pustej kamenistej ceste a dostávame jeden úder do podvozku za druhým. Za nami sa valí obrovský oblak prachu dosahujúci výšky desiatok metrov. Zrazu cítim silné zanášanie do strany a tak zastavujem.

Naša najväčšia obava sa naplnila, máme defekt. Dávame auto na dvihák a spoločnými silami vymieňame koleso rýchlosťou mechanikov F1. O pár minút nato už ťaháme ďalej. Času je totiž málo.

Prichádzame na koniec cesty, zaparkujeme a ďalej postupujeme po svojich. Zelené pole, po ktorom kráčame, čoskoro vystrieda piesočná pláž. Tá však svojou nekonečnou rozlohou a opustenosťou pripomína skôr púšť.

„Sme tu!“ hovorím, vyťahujem foťák a utekám k moru. Na celej pláži sme len my, skupinka tuleňov a jeden zablúdený tučniak. Prichádzame práve včas, slnko akurát zapadlo a obloha začína chytať neskutočný červeno-fialový gradient.

Behám po pláži s foťákom v ruke, skúšam rôzne kompozície a experimentujem s objektami v zábere. Prestávam až keď svetlo kompletne zmizlo a na pláži ostávame v úplnej tme.

Wharariki Beach, Nový Zéland

Toto bol jeden z mnohých cestovateľských príbehov o tom, čo všetko je nutné urobiť pre dobrú fotografiu. Čo konkrétne ma teda cestovanie naučilo o dizajne? Čítajte ďalej a pod článkom vás čaká aj cestovateľská galéria z Ázie a Oceánie (ale nepreskakovať!).

Inšpiráciu hľadajte v ľuďoch

Túto pláž sme objavili dosť netradične. Nie, nenašli sme ju v bedekri ani na Tripadvisore. Povedal nám o nej jeden miestny, s ktorým sme sa dali do reči pri káve v meste Nelson.

Porozprával nám o nádhernej pláži asi 150km západne (čo je na Novom Zélande považované za "kúsok odtiaľto"). Túto pláž vraj nenájdeme v žiadnom sprievodcovi, no je tam najkrajší západ slnka aký kedy videl. Poradil nám taktiež, aby sme tam išli počas odlivu, kedy na pláž prichádzajú tulene a tučniaci.

Pri cestovaní, rovnako ako pri dizajne, sa často nachádzame v cudzom prostredí a nevieme úplne presne ako tu veci chodia. Neupadnite preto do pasce vlastnej (ne)vedomosti a nikdy nepodceňujte, čo sa rozhovormi s ľuďmi môžte dozvedieť. Komunikujte, pýtajte sa otvorené otázky, robte si výskum a snažte sa ku informáciám pristupovať bez predsudkov. Prekvapí vás, koľko nového sa dozviete.

Na začiatku tvorte, hodnoťte neskôr

Samotné fotenie je pre mňa charakteristické len jediným pravidlom - kvantita je dôležitejšia ako kvalita. Fotka z Wharariki beach je len jednou z až niekoľko stoviek experimentov, pri ktorých som fotil všetko možné od ľudí, kameňov, odrazov svetla na vode až po tuleňov.

Až potom som si s ostatnými sadol a fotky si kriticky prezrel. Spoločne sme vybrali niekoľko kompozícií, ktoré fungovali najlepšie.

Pri hľadaní riešení v UX dizajne je to podobné. Desiatky veľmi jednoduchých skíc a prototypov slúžia len na jediné - zhmotniť vaše nápady. Neobmedzujte sa, experimentujte a hrajte sa. Lebo len pokiaľ vás bude tento proces baviť, dokážete byť skutočne kreatívny.

Predčasné hodnotenie zabíja nielen nadšenie, ale často krát aj dobré nápady. Až keď zo seba dáte naozaj všetko, zvolajte celý tím a kriticky diskutujte o vašich riešeniach.

Nápady iterujte

Ani keď mám vybratých niekoľko najlepších fotiek, ešte nekončím. Práve naopak, vrátim sa naspäť "na pľac", a dané zábery sa snažím vyladiť do najmenších detailov. Skúšam rôzne nastavenia foťáku, rôzne mikro korekcie v kompozícii a vyčkávam na správny moment. V prípade Wharariki Beach bolo najväčšou výzvou svetlo a farby, ktoré som chcel zachytiť čo najprirodzenejšie.

V UX dizajne zoberiete prvotný koncept a postupne ho zdokonaľujete do vysoko kvalitných prototypov. Experimentujete, validujete a diskutujete nad ďalším postupom. Aby ste však dosiahli maximálnu prirodzenosť pre vašich používateľov, nesmiete proces dizajnu dirigovať vy, ale oni. Výskum a používateľské testovanie by mal slúžiť na validáciu čohokoľvek, s čím prídete. Čím viac testov použiteľnosti v procese dizajnovania urobíte, tým prirodzenejšie a lepšie bude váš produkt na ľudí vo výsledku pôsobiť.

Nezabúdajte na optimalizáciu a post-processing

Po niekoľkých týždňoch cestovania sa vraciam domov a svoje fotky si prvý krát vychutnávam na kvalitnom monitore. Ten však často odhalí mnoho nedostatkov, ktoré som cez hľadáčik fotoaparátu nevidel. Preto je tak dôležitý následný post-processing, v ktorom fotky vyladím do najvyššej možnej kvality.

Pri dizajne produktov je post-processing prítomný vo forme dátovej analytiky. Môžte mať akokoľvek kvalitné prototypy, ale aj tak ich použiteľnosť najlepšie ukáže až finálny produkt vypustený do sveta.

Nebojte sa však týchto chýb. Ak ste produkt dizajnovali poctivo za pomoci používateľov, budú následné úpravy len minimálne. Nikdy však neprestávajte zbierať feedback a optimalizovať produkt aj po jeho vydaní.

To je všetko, a teraz sľúbená galéria:


Milford Sound, Nový Zéland


Ninh Binh, Vietnam


Fraser Island, Austrália


Punakaki Rocks, Nový Zéland


Central, Hong Kong


Aktívna sopka Tongarriro, Nový Zéland