Michal Šimkovič, alias Musho je ostrieľaný dizajnér s dlhoročnou praxou, ktorý to dotiahol až do Silicon Valley. Počas svojej kariéry robil mnoho vecí od vizuálnych zadaní, cez branding, headhunting, rozbiehanie startupov až po investovanie a strategické poradenstvo.

V 24. epizóde Minimum Viable Podcastu Musho rozpráva o tom, čo všetko sa zmenilo od jeho začiatkov, v akých rôznych podmienkach pracoval, ako pristupuje k odlišným typom zadaní, čo ho inšpiruje alebo na čo sa díva pri hiringu. Ku koncu tiež prezradil aká je jeho predstava o budúcnosti dizajnu s príchodom AI.

Zaujíma vás na akej úrovni je vaša organizácia? Zistite to za pár sekúnd odpovedaním na týchto 6 otázok.


Čo za tých 15 rokov bola tá najväčšia zmena, ktorú ktorú si zažil?

Kopec vecí. IPhone prišiel. My sme ešte robili v časoch pred  iPhonom, čo si možno decká dnes už ani nepamätajú. Potom došli rôzne Alexy, ktoré nemali žiadne vizuálne UIčka. Teraz nám možno Neuralink príde. AIčko prišlo. Do cloudu sa začali všetky veci robiť. Tablety ako form factor vznikol, to tiež predtým nebolo. Kopec celkom zaujímavých nových vecí vzniklo a myslím, že nám budú ešte pridávať ďalšie.

Zaujímalo by ma, že čo všetko ty dizajnuješ? Aký si ty dizajnér?.

Všetko. To je možno aj šťastie, že som nikdy nekreslil nejakú krabičku, že odtiaľto potiaľto je to môj job a odtiaľto už musíte nahirovať niekoho iného. Čiže všetko čo treba. Aktuálne čistím salesácke decky a emaily nastavujem na conversion, čiže čo treba. Neexistuje small task.

Cítiš sa v niečom možno viac silný a v niečom menej silný?

Moja úloha je pomôcť CEO postarať sa o ten dizajn. Postaviť tam ten tím, brand. S tými e-mailami som si robil trochu srandu, ale robím všetko. Hlavne tú stratégiu, čo budeme robiť, ako to bude vyzerať, ako sa to bude chovať, ako to bude komunikovať. To všetko je súčasť dizajnu.

Keď som začínal, tak sme klkali. Bolo to možnože sto projektov za rok. V robote sme mali jedného dvoch klientov. Prišiel som večer domov na internát a ďalšieho klienta ešte ako freelance. To bola makačka a to sa možno zmenilo za tých 20 rokov. Ak som začínal so 100 projektami za rok, teraz robím jeden alebo dva projekty ročne. To grajndovanie a klikanie na začiatku bolo ale veľmi dobré. Dá ti to rýchlosť, veľmi veľa sa naučíš a to by som odporúčal aj mlaďasom a mlaďaskám.

Keď si ešte robil Zaraguze bol naozaj schopný za pár hodín vyklikať webstránku a dať do toho nejaký svoj pohľad. Hovoríš, že teraz dostaneš od CEO zadanie, že postaraj sa o dizajn. Aké toto zadanie väčšinou voči tebe je alebo aké sú tie očakávania?

Záleží to podľa jobu. Napríklad v Arounde sme mali, že keep it small. Maj tím čo najmenší, my musíme ísť hľadať ten product market fit, musíme zostať svižní, malí. V ďalšom som mal napríklad, že urob nás enterprise ready. Ako sa hovorí, že: button up, zapni tú košeľu, nech to vyzerá seriózne.

“Moja úloha je postaviť tím, brand, stratégiu, čo budeme robiť, ako to bude vyzerať, ako sa to bude chovať, ako to bude komunikovať. To všetko je súčasť dizajnu.”

Takže také rôzne zadania majú tí CEOs. Zadanie v Circle bolo napríklad, že: nikto to nepoužíva tak tam nadizajnuj niečo, čo nikto v živote ešte nevidel, nech tam aspoň dojdu a kukajú sa chvílku na to, a možno dovtedy prídu ďalší ľudia. Takže tie zadania sa rôznia.

Keď hovoríš o tom Circle, že tam si musel motivovať ľudí, aby ich ten produkt zaujal, ako k takémuto challenge pristúpiš?

Super je, že keď musíš vymyslieť niečo, čo ešte nikto nevymyslel alebo nenakreslil, môžeš sa inšpirovať a vtiahnuť do toho veci odniekiaľ inokadiaľ. Napríklad my sme tam mali taký divný kruhový interface, čo ma ešte potom decká volali, že ty si ten s tými krúžkami. Väčšinou z tých iných disciplín zobrať nejaké veci, inšpirovať sa a doniesť to. To by mohol byť celkom dobrý dobrý tip.

Hovoríš o tej vizuálnej stránke, ale ako zasiahnuť tých potenciálnych zákazníkov aj nejakou zaujímavou myšlienkou? Je aj tá ideácia súčasťou tvojho jobu alebo to väčšinou vymýšľa niekto iný?

V tej ideácii som väčšinou v takej supporting role. Napríklad v tej Zaraguze bol Mišo hlavný vymýšľač. Čiže ja som vždycky pomáhal takýmto ľuďom s nápadmi. Napríklad niečo rýchlo vizualizovať, nech si to vedia čo najskôr pripraviť, rýchlo explorovať, pokryť čo najviac priestoru, aby sme pozreli, že čo všetko sa dá.

Keď si hovoril o tom button up a urobiť to enterprise ready, to si hovoril asi o tom HackerRanku, však? Vieš nám povedať, že čo to bol vlastne za job a čo to je za produkt?

HackerRank je taký produkt, že keď firma hľadá developerov, tak namiesto toho, aby sa s nimi rozprávala na telefóne alebo pozerali na CVčku nejaké kľúčové slová, tak im pošle zadanie a HackerRank vie presne vyhodnotiť, že ako je aký coder. Pred tým som bol v korporátnom prostredí, kde ma veľa vecí jedovalo a potom mi kamoš z HackerRanku povedal, že keď ťa to tam jeduje, poď k nám. U nás si to môžeš celé postaviť ty a jediný, na koho budeš môcť nadávať budeš ty sám. To bol celkom dobrý deal, tak som tam išiel. On mal vždycky problémy z dizajnérmi, že nahiroval jedného, dvoch, troch, ale oni mu tam vyhárali a tie funkcie tam neboli udržateľné.

Musho vo svojej pracovni.

Začal som tam sám, tak som najprv robil to, čo potrebovali. Klikal som nejaké prezentácie pre sales atď. Následne som nahiroval super holku dizajnérku na brand. Potom sme potrebovali do produktu pomôcť. Potom sme mali tým v Indii, čom bol ešte prúser lebo sme nevedeli nahirovať lead dizajnéra do Indie. Oni si totiž mysleli, že ja som tam v štátoch, v Silicon Valley a my tu budeme iba pracovať. Tak som zbalil kufor a letel som tam. Po pol hodine som už mal strašne veľa interviews a hneď sme aj nahirovali ľudí a rozrástli celý tím až tam bolo okolo 8 ľudí na konci.

Odkiaľ si vedel ako k tomu pristúpiť? Ako si vedel nastaviť očakávania od toho hiringu? Ako pristupuješ k takýmto úplne iným challengom?

Ako hovoril aj Jobs, že manažéri by mali byť tí heads alebo tí, čo boli veľmi dobrí, tí individuálni prispievači. V tom interview ja viem už na 80%, či to človeka vezmem alebo nie. V tom portfóliu vidíš pozornosť na detail. Potom si už iba checknem, čii tá osoba nie je nekompatibilná so zvyškom tímu. Keď si to sám robil, vieš ako to funguje, aj čo si to od človeka vyžaduje.

Around bola veľká vec, všetci sme to tu donedávna používali a veľmi sme sa z toho tešili. Skús povedať story okolo toho. Ako si sa tam dostal, a čo bolo tvojou misiou?

Najprv som tam iba pomáhal, keď niečo potrebovali dokresliť alebo pomôcť s brandom, niečo s vizualizovať. Neskôr sa to začalo rozbiehať, našli tam niečo použiteľné aj pre užívateľov takže vznikol priestor pre full-time. Tak sme sa tam hrali, skúšali všeličo, ale real-time media je veľmi ťažký biznis. Robiť veci pod 100-150 milisekúnd nie je sranda. Veľa firiem tam aj vzniklo. Vďaka tomu web artisti vedeli jump-startnúť, vedeli urobiť 80% toho produktu okamžite, ale potom tých zvyšných 20 % bolo náročných. Robiť to na všetky platformy, počítať s tým, že vychádzajú nové operačné systémy, nové prehliadače, nové zariadenia, nové sluchátka, čo sa úplne inak správajú, prepínajú. Čiže nie je to sranda.

Ako vyzeral ten proces spätnej väzby? Nebolo to obmedzujúce? Že niečo nefungovalo, tak si musel vymyslieť niečo iné. Spomínaš si na niečo také, čo si musel zohľadňovať?

Mali také, že nedávaj nič do pravého dolného rohu, lebo ako to naťahuješ, tak to tak skákalo. Úplne si videl ako sa renderoval ten web a ľudia zistia, že to neni native. Takže takto sme to všelijako fejkovali. Aj tie macovské komponenty sme tam dávali, aby to vyzeralo native, aby s tým užívatelia boli spokojní.

Zdá sa mi, že veľa vecí sa ti v živote udialo tak, že si tak trochu niekde pomáhal. Ako si na toto vôbec nájdeš čas popri svojom hlavnom jobe? Pomáhať iným ľuďom a možno z toho aj niekedy niečo vypadne, ako v tomto prípade, že sa z toho stal fulltime job pre teba.

Na začiatku to nebolo nejaké seriózne. Možno ani ja som nebol najlepší dizajnér, akurát som bol pre nich po ruke. S časom som nemal nikdy problém. Treba si to nejako upratať, mať dobrý time management a všetko sa dá. Treba zistiť, že kde za pár hodín času vieš priniesť najviac hodnoty.

“Dôležité je nezosobášiť sa so svojou ideou. Treba vedieť zabiť to svoje dieťa, ako sa hovorí.”

Ako rozmýšľaš nad tým do čoho investuješ čas a do čoho nie?

Nemám nejaké dopredu premyslené pravidlá. Keď neviem, že čo mám teraz robiť, idem s deckami von do parku, lebo tam viem, že je to priorita a toho času tam nie je nikdy dosť. Odhlasujem sa tiež z mítingov, lebo často tam ani nepridávam až takú veľkú hodnotu. Stačí, keď mi pošlú, na čom sa dohodli.

Keď robíš vizuálny job timeboxuješ si prácu alebo ideš dokedy máš pocit, že to je dobré?

To je podľa toho, či sa ti niečo dobre urodí alebo nie. Väčšinou si nahrám ten problém do hlavy a mne už sa to UIčko alebo UXko v hlave skladá a potom si zhodnotím, či to už mám, a ak nie, dám tomu ešte jeden deň. Niekedy to máš za pol hodinu, keď už ideš nápadíkom do toho. Niekedy sa človek trápi. Nemám to vôbec otimeboxované.

U mnohých vizuálnych dizajnérov vidím pattern, že na projektoch robia, kým to nie je dokonalé. Ale potom to klient často nevie doceniť. On skôr ocení, že je to včas dodané.

Väčšinou to robím tak, že spravím 80% a urobím tri verzie. To rýchlo ukážem a poviem im, že všetko má plusy a mínusy, nie je tam nejaká parádna vec. Takto sa snažím byť pre nich aj partner v rozhodovaní. Ďalšia vec je nezosobášiť sa so svojou ideou. Treba vedieť zabiť to svoje dieťa, ako sa hovorí.

Ako postupuješ, keď dostaneš zadanie? Čo všetko musíš prejsť od prvého bodu? Máš nejaký uprataný workflow?

Najdôležitejšie je mať talentovaný tím. Ale robím si mood boarding aj sám pre seba do expozícií. Snažím sa pozrieť si viacej vecí. Twitter funguje veľmi dobre asi poeldený polrok. Tam sa všetci presunuli z Dribblu. Je tam veľa parádnej dizajn inšpirácie.

A potom ten dizajn thinking sprofanovaný. Ale väčšinou to tak funguje, že diverge a potom converge, párkrát to zopakuješ a na niečo prídeš. A potom čím skôr do toho dostať toho partnera s kým to robíš. Oni sa potom cítia, že to bol aj ich nápad, im to odkomunikuješ a dostaneš ich on board. Potom ku koncu už keď to máš, keď myslíš, že si to trafil, urobiť tie finálne high fidelity veci, čo už je potom celkom ľahké.

Kretívna chvíľka v podniku.

Zdalo sa mi, že si v prvom rade vedel fakt nadchnúť ľudí vizualitou. Ukázal si im niečo veľmi pekné a oni povedali, že toto naozaj chcem. Nie je toto iba A a potom tá implementácia a realita už býva iná?

Dnes sú tie technológie už také rozbehnuté, že to, čo predávame, je dosť blízko k realite. Väčšinou sa tiež snažím tam mať nejakú takú myšlienočku na pozadí, aj keď to z toho dizajnu nebude hneď odčitateľné. Ako má FedEx tú šípku. Niečo, čo vieš povedať, a potom sa to ľahšie predáva tomu zákazníkovi.

Vieš prezradiť nejakú takú vec?

Naposledy som robil na jednom brand update a urobil som ho taký taký široký, expandovaný a povedal som mi, že to je presne ako formula, že to je rýchlosť a veľmi sa im to páčilo. To je ten storytelling.

Ako sa ti darí reagovať na všetky meniace sa potreby a ako zostávaš relevantný?

Keď to máš ako job, tak sa ľudia boja, že stratia relevantnosť, ale keď to máš zároveň ako hobby, ide to samo, ruka v ruke. A neviem, pre mňa je otázne, čo je relevantné, a čo nie.

Za mňa aj ten vizuálny štýl sa neustále nejako vyvíja. Aj ty spomínal, že tie interfaces sa menia. Toto poznať a vedieť na to reagovať mi príde, že ako dizajnér potrebuješ mať toho veľa navnímaného a naštudovaného, čo chce veľa energie. Robíš to reálne alebo sa to na teba skrátka iba lepí?

Dávaš mi teraz nejaký skrytý kompliment?

Dávam!

Podľa mňa taká mentálna flexibilita je dôležitá. To je niečo, na čo pozerám aj keď hirujem. Pozriem si v portfóliu úplne prvé veci a potom ich porovnám s tým aktuálnymi a vidím, či ten človek zostal v tom istom alebo sa posúva a je flexibilný a agilný.

Aká bola pre teba skúsenosť s Amazonom? Prišiel si tam rovno z prostredia start-upov, kde si sa pohyboval. V čom to bolo iné?

Musím povedať, že ma tam zlákal kamoš, čo sprejoval po vagónoch a robil tetovania. To bol môj šéf v Amazone. Bola to super skúsenosť. Tam zase iný dizajnový sval potrebuješ precvičiť. Musíš vedieť komunikovať s tým tímom okolo, vedieť si vytvoriť vzťahy. Je to trochu aj diplomacia. Možnože ten vizuálny output a ten UXový nebol až taký silný, ale bolo to dôležitejšie v tom, ako to nasadiť reálne do produkcie.

To bol asi dosť data-driven dizajn tam. Robili ste tam aj testovanie s používateľmi a takéto veci?

Robili, ale to bolo také skorporátne, že pôvodne sme platili pätnásťtisíc dolárov za jednu štúdiu, lebo tam boli hrozné byrokratické obštrukcie okolo toho. Takže ja som potom vymyslel, že začneme robiť user testing za 99 dolárov. To keď som im ukázal, sa pýtali, že to čo je za mágiu? Najprv ale nesúhlasili, lebo by mohli uniknúť veci. Tak som sa dohodol s legal, že keď to odbrandujeme a bude to úplne anonymná štúdia a budeme sa pýtať iba na UXko, že to môžeme robiť. Tak sme to zlacnili z tých 15 000 na 99 dolárov za štúdiu.

Zasa skočím do tých startupových jobov. Robíš si tam nejaké testy s používateľmi alebo idete lean start-up, že nasadíme uvidíme?

Nie, kopeckrát sme testovali. Na začiatku sme robili ten white glove onboarding, že každý kto sa zaregistroval dostal 30 minút s nami. Čiže vždycky ja alebo Katka sme tam sedeli a počúvali tie ich prvé reakcie. To bolo veľmi dobré.

“Väčšinou spravím 80% a tri verzie. Vysvetlím, ktorá nás kam dovedie. Takto sa snažím byť partner aj v rozhodovaní.”

Ty si súčasne vlastne investor a advisor. Ako si sa dostal do tejto role?

Nechtiac zase. Investor tak, že u nás na gauči spal kamarát, ktorý mal interview s tými istými investormi, čo sme aj my mali a som mu hovoril, že to niekedy trvá aj 3 alebo 6 mesiacov kým ti prachy od nich prídu. Tak som mu dal pre istotu šek a stal som sa investorom. Potom už keď som v tom mal nejaké peniaze si hovorím, že nemôžem to tu len tak rozhadzovať, aby to bolo o šťastí. Od nejakej početnosti to už nebude len o šťastí, ale už môžeš začať pozerať, či tam náhodou chytáš nejaký trend.

Z vizuálneho dizajnéra sa stal niekto, kto podporuje start-upy. Aký je tvoj prístup, radíš teraz niekomu alebo si otvorený takýmto spoluprácam? Čo sú všetko veci, ktoré teraz máš v merku?

Snažím sa už neradiť, keď nemusím. Máme takú neziskovku, kde v rámci Slovak Pro robíme program Brain Board, kde máme kopec Slovákov zo zahraničia a tých sa snažím spájať s relevantnými ľuďmi. Nie je to iba na dizajn. Sú tam šikovní ľudia z biznisu, super investori, čo sú Slováci a chcú pomáhať slovenským firmám. Takže skôr robím výhybkára. Je to taký celkom zaujímavý network. Videli sme to aj v iných krajinách, kde to dobre funguje, tak sme si povedali, že prečo by sme aj my nemohli mať.

Ako sa ty prezentuješ svetu? Čo teba predáva ako človeka?

Máš nejakú online stopu a skúsenosť, takže teraz si už nemusím chodiť zháňať joby. Už chodia s ponukami za mnou. Ten track record je asi najlepšia vec, čo ma vie predať.

Aký je ten mix ľudí, ktorí ťa oslovujú?

Vizuálne joby sme už prestali robiť. Jeden čas som hovoril, keď niekto niečo chcel, že dobre, ale bude to stáť 150 tisíc za nejakú blbosť. A oni súhlasili. Tak sme si povedali, že sme si asi mali pýtať viac. Malé veci sa už snažím nerobiť. Už robím na nejakých väčších, serióznejší veciach, ktoré sú strategickejšie.

Čo sú tie typy strategických vecí, ktoré by ťa teraz zaujali?

Dôležité pre mňa bolo AIčko. Strašne ma to štvalo, že každý boží deň niečo nové vychádzalo a nemal som čas to sledovať a bol som aj lenivý. Tak som povedal, že potrebujem job v tomto odvetví a musím sa to ísť naučiť, tak teraz nemám na výber a musím to sledovať.

Tým prechádzame aj do tvojho aktuálneho jobu, čo je Copy AI. Povedz nám, čo to je, a čo tam budeš robiť?

Oni boli prví klient Open AI. Stali sa model agnostic, čo znamená, že tam sú všetky modely. Človek si tým pádom nemusí platiť samostatné subscription na každý model, ale má to v jednom toole a iba z dropdownu si vyberie, či chce Chat GPT, Claude alebo, čo potrebuje. Funguje to tak, že sú ľudia, čo vymýšľajú tie modely a potom sú takíto všelijakí výmyselníci ako my, čo to aplikujú a celkom na tom zarábajú.

Pre koho je tento nástroj to určený?

Tá vertikále je pre sales a marketing.

Čiže keby som chcel salesovať niekomu, tak mi to pripraví texty do cold salesu?

Presne tak. Buď do cold salesu alebo do inbound alebo do outboundu. Nechcem ti to moc predávať, ale iba poviem, ako to funguje u nás. V tom cold salese všeobecne funguje taká rola, ktorá sa volá, že SDR. To sú tí čo to zháňajú a plaánujú a všetko robia, tak to napríklad my vôbec nemáme.

U nás keď sa človek zaregistruje na stránke, tak to prejde cez to AIčko a nám to rovno do Slacku vypľuje, že došiel takýto človek, odhadne deal value a naši salesáci každý má svoje emoji a oni iba stlačia to svoje emoji a to AIčko zoberie tohto zaregistrovaného človeka podľa jeho e-mailu, nájde jeho firmu, podľa toho nájde, že čo tento človek napísal za 6 mesiacov na internete, potom zistí, aké sú goals tejto firmy a toto všetko ti dá naspäť do toho Salesforce.

Celé, čo sa stane, že ten salesák iba príde na ten míting a povie, že počúvajte, poviem vám príbeh, ako ste sa vy na tento míting dostali. Ja som stlačil jedno emoji v Slacku a ukáže im celý proces, ukáže im v Salesforce, čo má presne pre nich nájdené, že čo im má predať a prečo. Čiže na toto je to AIčko veľmi dobre aplikovateľné. No a prežijú ľudia bez takéhoto prístupu? Jasné, že prežijú, ale tí, čo budú toto používať, pôjdu míľovými krokmi.

Mne si to práve predal. Aj so slovenčinou to robí?

Jasné, je to text-based, takže s textom je to už na veľmi dobrej úrovni. Aj na marketing a na SEO majú strašne veľa tých hits na traffic vďaka tomu. Byť nejakým biznisom alebo startupom, už by som sa obšmietal okolo niečoho takéhoto.

Nezisková organizácia Slovak Pro prepája a podporuje slovenskú komunitu profesionálov v Spojených Štátoch.

To znie veľmi zaujímavo. Podarilo sa ti hitnúť job v AIčku, ako si chcel, aby si zostal relevantný. Čo tam budeš robiť ty? Aká je tvoja úloha?

Moja úloha bude postaviť tím, postaviť brand. Ten názov Copy.ai je ešte z toho starého, keď pôvodne robili iba copywriting a marketingové veci, čiže budeme asi musieť prejsť cez nejaký rebrand. Produktovo je tam veľký problém, že je to úplne nová oblasť. Ľudia to nevedia vôbec používať a čo som z tých callov so zákazníkmi zatiaľ videl, že ľudia tam idú so strašne zlou emóciou do toho produktu, majú obrovskú obavu.

A teraz z dvoch vecí. Jedna je, že toto je úplne nejaká budúcnosť a ja to nebudem vedieť ani ovládať. Druhý strach je, že idem do toho toolu, ktorý mi za chvíľku zoberie job? Je toto to, vďaka čomu prestanem byť relevantný? Hlavná otázka, čo teraz riešim je, že my predávame budúcnosť, takže máme my vyzerať ako budúcnosť? Mám urobiť najfajnovejší scifi interface, ktorý bude ako z avengers alebo má byť najnudnejšia vec, s ktorou sú ľudia familiar. Takže toto sú také hlavné otázky, ktoré budem musieť teraz vyriešiť.

Čiže teraz sa snažíš pochopiť, že čo sú tie pohľady zákazníkov, takže chodíš na sales rozhovory?

Áno, aj keď tie naše seals cally ani nie sú sales cally. Väčšinou tí ľudia sú taká, že davaj, daj mi to, nastav mi to, a skôr tí naši chalani ich trochu brzdia.

Ako vnímaš budúcnosť dizajnu cez to AIčko? Na čo by sme sa mali my dizajnéri pripraviť, čo sa udeje?

Neviem, či pripraviť je dobrý point. Dizajnéri by sa s tým mali hrať. Proste skúšajte v tom veci, hľadajte rôzne zlepšováky a tak. Podľa mňa budúcnosť bude taká, že už nebudeme musieť klikať. Už to pôjde z Neuralinku rovno z mozgu a už to budeš mať rovno aj postavené, že tam nebude ani nejaký medzistupeň dizajnového interface. Ľudia často hovoria, že ten skill už nebude až taký dôležitý. Skôr aký máš ten cit pre to.

"V budúcnosti podľa mňa hard skill už nebude taký dôležitý. Skôr aký máš ten cit.”

S tým, ako sme si všetci postavili dizajn systémy už bude najmenej poskladať si to tým AIčkom, ale človek bude zasa potrebný v tom problem-solvingu a v tom uvažovaní, čo aj ty máš teraz máš pred sebou.

Asi hej, ale myslím si, že to AIčko ešte opadne. Lebo je kopec takých, čo nasľubovali, ale ešte to nie je tam. Aj tu som videl reklamu, kde bol cowboy, ktorý mal veľa prstov, čo len AIčko vie navrhnúť, a tam si robili srandu, že: ask more from your AI. Takže možno nás čaká ešte taká vlna vytriezvenia, kým to dobehne a možno to bude ešte trvať zopár rokov, kým sa to začne reálne nasádzať a bude to mať nejakú spoľahlivosť.

Máš dobrý point s tým vkusom, pretože tie AI generované veci sú fakt nevkusné.

Niektoré. Ale videl som aj také, čo boli super. Musíš tomu AIčku síce vykrútiť ruku za chrbtom, aby nakreslio to, čo chceš, ale už to začína byť zaujímavé.

Je to obrovská príležitosť. My to vidíme na tom UXku. Vieme si rýchlo rešeršovať veci, dať dokopy výsledky z výskumov, urobiť desk research a všetky tieto veci, ktoré trvali relatívne dlho, sa dajú veľmi urýchliť. A v tom vizuálnom dizajne to tiež vidíme, že sa nám to pchá do tej Figmy veľkým spôsobom.

Ešte sa trochu bojím tých práv. Tie dáta trénovacie, čo použili. Dúfam, že sa podarí vymyslieť nejaký koncept, aby to podporilo aj tých artists. To bude ďalšia výzva.

Musho, mám tu ešte poslednú otázku, ktorú sa pýtam každého hosťa. Čo je pre teba najväčšia dizajnová výzva, ktorú by si rád vyriešil?

Neviem či výzva, ale predsavzal som si, že chcem držať malý dizajn tím. Už je toľko toolov a tí ľudia sa vedia 10x-núť. V tom Arounde sme si to vyskúšali, lebo sme potrebovali strašne malý tím, ale rozmýšľam, že aj pri raste, ako z toho nespraviť korporát. Ako postaviť ideálny tím, kde bude čím menej kvalitnejších ľudí, ktorí budú každý na niečo a budú mať za sebou aj to AIčko, možno aj agentúru.

Musho, ďakujem ti veľmi pekne, dal si nám super zaujímavé pohľady do toho, ako sa z vizuálneho dizajnéra, ktorý veľa kliká stal vizuálny dizajnér, ktorý málo kliká a už všetky svoje skúsenosti využíva v praxi.

Díky moc, Mišo, a držte sa. Veľa šťastia všetkým!


Vypočujte si celý rozhovor s Michalom Šimkovičom:

Mimimum Viable Podcast vám každé dva mesiac prináša Customer Experience štúdio Lighting Beetle*, ktoré sa sústredí na tvorbu kvalitného zákazníckeho zážitku.

Dizajn je všade okolo nás. Minimum Viable Podcast skúma dizajn s malým “d” – teda ten, ktorý hľadá riešenia na problémy ľudí. Spolu s hosťami sa v ňom venujeme témam, ktoré s dizajnom súvisia, no bežne ich s ním nespájame. Za spoluprácu na produkcii ďakujeme štúdiu Zeldeo a Mojmírovi Procházkovi.

Potešíme sa každému vypočutiu, followu, zdieľaniu aj podnetu na zlepšenie. Svoje tipy na zaujímavé osobnosti, s ktorými sa môžeme porozprávať o dizajne, nám posielajte na podcast@lbstudio.sk.

Príjemné počúvanie.