Po úspešnej spolupráci LB* s What Architects. na tvorbe víťazného návrhu k inovácii trnavskej polikliniky sme sa na jar spoločne zapojili do architektonicko-urbanistickej súťaže developera YIT. Jej cieľom bolo navrhnúť, ako by mohla vyzerať budúca atraktívna mestská zóna bratislavských Mlynských nív v blízkosti Bajkalskej ulice.
S architektonickými štúdiami What Architects. a 3:0 Landschaft Architektur sme sa podieľali na návrhu, ktorý v konkurencii 10 renomovaných ateliérov zo Slovenska a Českej republiky uspel na druhom mieste ako nadštandardne vyhovujúci.
Najväčšou dizajnovou výzvou pre nás bolo vniesť do architektúry customer-centrický prístup, kedy tvorba vychádza z reálnych potrieb, obáv a očakávaní zákazníkov. Naše zistenia z výskumu pretavili architekti do návrhov typológie bytov a do konceptuálneho uchopenia bulváru, ktorý môže slúžiť aj ako park s funkčným využitím, nie iba ako prepojovacia zóna jednotlivých budov.
Dizajnový prístup cez Double diamond
Lokalita je už dnes vo fáze intenzívnej výstavby obytných aj biznisových komplexov a pre ďalší rozvoj potrebuje adekvátny urbanistický koncept. Našou úlohou v tvorivom procese preto bolo zmapovať a pochopiť potreby potenciálnych zákazníkov a identifikovať priority, ktorým sa oplatí venovať v súťažnom návrhu.
Aby sme spoznali cieľovú skupinu, dizajnéri z LB* Blanka Votavová a Walter Lima realizovali používateľský výskum formou kvalitatívnych rozhovorov. Z kľúčových zistení o budúcich rezidentoch aj súčasnej komunite v susedstve vytvorili niekoľko konceptov, z ktorých What Architects. čerpali pri hľadaní vhodného architektonického riešenia.
Respondentmi boli zástupcovia skupín kľúčových pre lokalitu – klienti komplexu Jarabinky, ktorý sa nachádza hneď v susedstve, a obyvatelia Nuppu, najbližšieho projektu zadávateľa YIT. Chceli sme si tiež potvrdiť, či je pre budúcich rezidentov dôležitá komunita a či je možné vytvoriť synergiu s tou existujúcou. Rozhovor sme preto absolvovali aj so zástupcami punkovej komunity, ktorá sa roky stretáva počas Koncertov na garážach na Prístavnej ulici.
Vo všeobecnosti respondentov spájala nádej a vízia, že napriek súčasnému charakteru staveniska bude neskôr zo štvrte kvalitné miesto pre život. Identifikovali sme tri hlavné cieľové skupiny:
- mladí pracujúci ľudia, ktorí hľadajú atraktívny, no dostupný štartovací byt
- mamičky batoliat, ktoré počas materskej dovolenky čiastočne pracujú
- viacnásobné mamy na rodičovskej dovolenke, ktoré hľadajú priateľský komunitný priestor pre rodinu
Samostatnú persónu tvoria ľudia pracujúci v administratívnych budovách projektu. Výskum nám však potvrdil, že pre budúcich klientov je synergia medzi obyvateľmi a zamestnancami rovnako dôležitá. Naše koncepty vychádzajúce z tejto pridanej hodnoty zapracovali architekti napríklad do návrhu verejných priestranstiev.
Používateľská skúsenosť v architektúre
Aby sme architektom posunuli viac ako iba tabuľky so surovými dátami, odprezentovali sme im príležitosti vychádzajúce z našich zistení. Naša dizajnová výzva znela:
Ako by sme mohli reagovať na potreby a dynamiku rodín a zamestnancov v komplexe tak, aby sa cítili ako doma aj mimo svojho bytu?
Na základe poznatkov z výskumu sme pripravili niekoľko konceptov, zameraných viac na používateľov než na ponúknutie konkrétnych riešení. Túto časť výzvy sme nechali na architektov. What Architects. sa pri tvorbe návrhu odrazili najmä od informácií o pracovnom režime rezidentov. U mnohých rezonovalo spojenie práce s domovom, na základe čoho vznikla inovatívna typológia bytov "home/business" a "home/office".
"Výskum bol dobrý na zistenie, čo by dokázalo dané prostredie jednoduchými úkonmi zmeniť funkčne, s využitelnosťou pre ľudí," vraví architekt Marek Trebuľa z What Architects. "Pomohol nám napríklad pochopiť, že ľudia sa v danom prostredí niekedy v noci až boja, a prinútil nás rozmýšľať, ako vytvoriť pocit súkromia a bezpečia."
Navrhli sme tiež koncept pozitívnej segregácie, ktorý podporuje zdieľanú ekonomiku a vznik spoločenských priestorov. Návrh pre aktívnych rezidentov rozvíja športové aktivity aj napojenie na neďalekú hrádzu. Koncept útočísk chce zase do verejného priestoru zapracovať intímne zákutia, ktoré v parku v prípade potreby ponúknu súkromie.
Hoci sa návrh LB* a What architects umiestnil na druhej priečke, potvrdil, že metodiky dizajnovania používateľskej skúsenosti majú priestor aj v architektúre. Výskumu sa venoval dvojčlenný agilný tím, ktorý dokázal 13 rozhovorov, ich analýzu aj následný koncepting realizovať počas niekoľkých dní plne na diaľku.