Keď som začiatkom roku dostala príležitosť viesť jeden z projektov, brala som to
ako celkom slušnú výzvu. Išlo o klienta, ktorý bol zhodou okolností môj
niekoľkoročný nichový love-brand. Nešlo o veľkú zákazku ani dlhodobú spoluprácu,
no o to viac mi záležalo na tom, aby výsledok stál za to. Skrátka príležitosť,
ktorú nechcete pokaziť – či už ako dizajnér alebo projektový manažér.

V Lighting Beetle* razíme teóriu people over pixels, teda zmysluplného UX, pri
ktorom nehľadíme len na množstvo vygenerovaných výstupov, ale najmä na kvalitu a
pridanú hodnotu, ktorú nimi prinášame. A to nielen používateľom. Vážime si čas
aj peniaze našich klientov a usilujeme sa o zvyšovanie návratnosti ich
investície.

Spôsob, akým to dosahujeme, je okrem iného aj nástroj, ktorý som pri tomto
projekte veľmi ocenila. Voláme ho LB* Quality Timeline (LB* os kvality), ktorý
ma za pravidelnej podpory našich doménových leadov bezpečne previedol celým
procesom projektového riadenia. S úspešným koncom. Ale začnime od začiatku.

Čo to teda tá LB* Quality Timeline je
Ide o digitálnu interaktívnu pomôcku, v ktorej máme zvizualizované jednotlivé
štádiá celého priebehu projektu. Tie vychádzajú predovšetkým z dizajnového
modelu Double Diamond
[https://www.designcouncil.org.uk/news-opinion/what-framework-innovation-design-councils-evolved-double-diamond]
, teda procesu zloženom zo 4 hlavných fáz: objavuj – definuj – rozvíjaj –
dodávaj. 

Každá z nich je podporená UX dizajnovými princípmi a agilným prístupom. V ňom sú
samozrejmosťou pravidelná validácia, teda testovanie so zástupcami cieľovej
skupiny, a priebežné vylepšovanie s čo najefektívnejším dopadom.

Čím si ma od začiatku získala, je jej samotný základ, teda dobré kontrolné
otázky položené v správnom čase. Práve nimi som si v každej fáze dokázala ľahko
overiť, či procesne spĺňame všetky predpoklady na dodanie hodnotných výstupov –
vrátane tých čiastkových.

Tento nástroj naši konzultanti navrhli a zostavili ako sprievodcu, ktorý začína
ešte pred začiatkom projektu a pokračuje až do jeho odovzdania. V úvode (ideálne
tesne po kickoffe projektu) do neho predvyplníme predbežný, ideálny scenár,
ktorým by sme sa radi uberali. Následne sa projektový tím na týždennej báze
stretáva s doménovým leadom, ktorý monitoruje náš proces napĺňania jednotlivých
fáz. Tým máme zabezpečenú pravidelnú štruktúrovanú Quality Assurance (kontrolu
kvality), vďaka ktorej sa vieme uistiť, či dodávanie vysoko kvalitného dizajnu z
našej strany nie je náhodné.

Os kvality slúži tiež ako rýchlo prístupná databáza zdrojov súvisiacich s
projektom (prelinky na rôzne typy dokumentov, Figma súbory, výstupy z workshopov
či iné relevantné materiály).

Tu sa mi natíska vysvetliť, čím tento nástroj nie je:
LB* Quality Timeline nie je roadmapa (hoci má viacero jej prvkov) či iná fixná
matica. Nemá nemennú formu – jej úlohou je flexibilne pomáhať, nie nás
škatuľkovať do strnulého postupu slepého plnenia vopred stanovených úloh.
Pretože na každom projekte môže zafungovať niečo iné, os musí byť dostatočne
modulárna a prispôsobená projektu, ktorým sprevádza. Preto je úplne v poriadku,
ak niektoré z krokov vynecháme, pozmeníme či nenaplníme úplne – stačí sa spýtať,
čo tým v rámci nášho špecifického kontextu získame / stratíme.

Priebeh našej Quality Assurance alebo ako os kvality funguje v praxi
 * V prvom bode si pripomenieme hlavné ciele projektu. Zhrnieme si dizajnovú
   výzvu, ktorú sme si zarámcovali na kickoffe, pozrieme sa na priebežné
   čiastkové úlohy a roadmapu.



 * K jednotlivým fázam si na virtuálne postity vpisujeme akékoľvek relevantné 
   poznámky o míľnikoch, aktivitách, ktoré sú pred nami, či výsledkoch, ktoré
   sme už dosiahli. Aby sme si uľahčili orientáciu v množstve poznámok,
   používame farebné kódovanie postitov či emotikony ako ukazovatele štádií
   jednotlivých procesov.



 * Sledujeme progres a retrospektívne hodnotíme, čo sme mohli urobiť
   efektívnejšie a čo najbližšie zlepšíme. Rozprávame sa tiež o možných obavách
   či rizikách a prinášame jasné praktické riešenia, ako ich včas eliminovať. V
   poslednom bode sa uistíme, že vieme, aké kroky budú nasledovať a na čo by sme
   pri nich nemali zabudnúť.



 * Zhodnotíme mieru sebaistoty, teda nakoľko sme si istí, že budeme schopní
   spoľahlivo splniť ciele projektu a vyriešiť všetky výzvy. Zapisujeme to v
   percentách od 0 do 100% spolu s niekoľkými poznámkami vysvetľujúcimi prečo.



 * V závere urobíme stručný zápis do changelogu s dátumom a krátkym komentárom o
   priebehu stretnutia.

V prípade potreby si os kvality v rámci pravidelných tímových lean UX rituálov
[https://www.lbstudio.sk/blog/lean-ux-rituals-an-invaluable-tool-for-agile-design-teams] 
prechádzame aj s klientom: či už ako súčasť pripomenutia dizajnovej výzvy,
cieľov či dôležitých míľnikov, alebo ako pomôcku pri strategických
rozhodnutiach.

Najväčšie benefity nástroja LB* Quality Timeline
1. Zdravý odstup
Vďaka dvom silným elementom, ktorými sú vizuálne spracovanie a storytellingový
prístup (príbehová následnosť) sa dokážeme na projekt pozrieť s nadhľadom. Keď
sa počas výskumu a dizajnovania príliš sústredíme na detaily, os kvality nás
dokáže zdravo spomaliť, “odzoomovať” od zbytočných detailov a zacieliť pozornosť
na to podstatné.

 * Dobrým príkladom bola skúsenosť, keď sme vďaka použitiu osi kvality namiesto
   viacerých dizajnových flowov (ako bolo pôvodne plánované) napokon
   benchmarkovali len jeden, ktorý bol prioritne najdôležitejší v rámci
   biznisových cieľov. Okrem splnenia ambície projektu naučiť stakeholderov
   metodiku benchmarkovania sme získali aj dáta hodnotné pre strategické
   smerovanie klienta v nasledujúcom období.

2. Včasné odhalenie rizík a eliminovanie neželaného dizajnového “odpadu”
Vďaka pravidelným kontrolám a aktualizácii máme v tíme neustály prehľad o tom,
čo sa deje, sme schopní včas si všimnúť vzniknuté aj potenciálne riziká a
eliminovať neistoty, či sa v procese dizajnovania uberáme správnym smerom. Neraz
som zažila, ako sme aj zdanlivo malou zmenou prístupu ušetrili klientovi
relatívne veľkú finančnú a časovú dotáciu.

 * Naposledy sme vďaka LB* osi kvality pochopili, že namiesto pôvodne
   plánovaného ťahania projektu cez niekoľko týždňov potrebujeme ísť cestou
   intenzívneho dizajn šprintu. Počas neho sme naplno zapojili stakeholderov,
   teda aj ich vysokú doménovú znalosť, a dosiahli sme skorší výsledok.
   Nezdržiavali sme sa robením zápisov, onboardovaním, rekapitulovaním
   predošlých aktivít a projekt dostal tú správnu dynamiku.

3. Poučenia aj pre ďalšie projekty
Keďže vďaka osi kvality pravidelne naprieč celým projektom spisujeme podnety na
zlepšenie, do ďalších projektov nám to prináša slušnú databázu poznatkov a
interného know-how, z ktorého môžu čerpať aj kolegovia, ktorí priamo na projekte
nepracovali.

 * Na inej Quality Assurance sme si pri revidovaní osi kvality uvedomili, že sa
   opakuje situácia, v ktorej sa niektorí stakeholderi nestotožňujú s
   navrhovanými dizajnovými riešeniami. Ich včasné zapojenie už pred začiatkom
   dizajnového procesu a ich aktívna participácia pri robení výskumu a návrhu
   riešení to pri ďalších projektoch eliminovala.

Skúsenosť s časovou osou kvality ma utvrdila v tom, že štruktúrovaný
metodologický proces dodávania kvalitného dizajnu je rovnako dôležitý ako
samotná tvorba. Náš nástroj vychádza z predpokladu, že keď veríme procesu a
nasledujeme ho, nemôžeme zísť z cesty priďaleko a pridaná hodnota sa v dizajne
dostaví.

Dobrou správou je, že sa nám v LB* táto hypotéza stále častejšie ukazuje ako
pravdivá. Práve v momentoch, keď som mala pocit, že rozpočet projektu jednoducho
neumožní dodať tak vysokú úroveň, ako by som si predstavovala, os kvality túto
obavu jednoznačne vyvrátila. A výsledok? Úspešný projekt, spokojný klient,
spokojný dizajnér aj projekťák, a najmä koncový používateľ a jeho celkový
zákaznícky zážitok.

LB* Quality Timeline – framework, s ktorým tvorba vysokokvalitného dizajnu nie je náhodná

Z dizajnu sa za posledných 30 rokov stal kľúčový nástroj transformácie firiem.
Michal Blažej v desiatej epizóde Minimum Viable Podcast skúma, ako sa rokmi
menil a vyvíjal segment dizajnu aj rola dizajnérov. Za mikrofón si pozval Antona
Schuberta, britského dizajnéra a konzultanta, ktorý pred rokmi LB* priúčal
design thinkingu.

Anton začal svoju kariéru ako automechanik a dizajn robí už od roku 1993. Viac
ako dekádu pracoval pre tak významné firmy ako IDEO [https://www.ideo.com/eu] či 
Futurice [https://futurice.com/] a dnes má vlastnú firmu Good Growth
[https://goodgrowth.co.uk/], ktorá sa venuje udržateľnému dizajnu. Podcast sme
nahrali v angličtine, ale nižšie vám už tradične ponúkame jeho slovenský prepis.

Minimum Viable Podcast nájdete na:

 * Spotify [https://open.spotify.com/show/5aRmaKcccGkKT5USoN3hMB]
 * Apple Podcasts
   [https://podcasts.apple.com/sk/podcast/minimum-viable-podcast/id1475081821]
 * Google Podcasts
   [https://podcasts.google.com/feed/aHR0cHM6Ly9hbmNob3IuZm0vcy9jNTY5NjcwL3BvZGNhc3QvcnNz]
 * Anchor [https://anchor.fm/minimum-viable-podcast/]
 * Castbox [https://castbox.fm/ch/2223485]
 * alebo nižšie v kompletnom prepise.


--------------------------------------------------------------------------------

V úvode som spomenul, že si dizajnérsky veterán. Môžeš nám v krátkosti priblížiť
svoje pracovné skúsenosti? Čo spôsobilo, že sa dizajnér Anton stal tým, kým je
dnes?

Musím povedať, že dizajnéra zo mňa urobila moja prvá práca. Zo školy som odišiel
naozaj skoro a jediné, čo som chcel, bolo opravovať autá. Tak som sa stal
automechanikom. Keď sa pozriem späť na svoju prvú prácu, myslím, že tam
vzplanula iskra môjho záujmu o všetko, čo sa navrhuje. Poznáš to – keď premýšľaš
o opravách vecí a riešení problémov a rozoberaní vecí... Veľmi fyzická aktivita.
Súvisí to celkom dobre s tým, čo robia dizajnéri, len iným spôsobom.

A potom v stručnosti, prešiel som z automechanika do strojárstva. Pracoval som v
strojárskej fabrike ako strojník, kde som sa prvýkrát stretol s inžiniermi a
konštruktérmi. Mám na mysli strojných inžinierov, nie digitálnych. A keďže som
vtedy nemal žiadne vzdelanie v tom, čo to vlastne dizajn je, boli to títo
chlapci z Japonska, ktorí ma inšpirovali, čo som mohol robiť. Tak som išiel
študovať trojrozmerný dizajn. Skončil som ako modelár, hovoríme o období pred 28
rokmi. Modelár bol vtedy niekto, kto vyrábal prototypy, modely vzorov. Moja
oblasť bola zameraná na spotrebnú elektroniku. Vtedy sme vyrábali modely
počítačov, telefónov, fénov, zubných kefiek... Akýkoľvek fyzický produkt. A
zamestnal som sa v IDEO ako modelár v ich londýnskej kancelárii. Ak niekto pozná
IDEO, funguje na celom svete, pracovali sme s niektorými z najväčších zákazníkov
na svete.

Bol som tam dvanásť rokov a bola to moja dizajnérska škola, naučil som sa toľko
o dizajne! Z projektanta modelov som sa stal vedúcim vzťahov so zákazníkmi a
riadil som obrovské projekty so skutočne veľkými medzinárodnými klientmi. Ale
keďže mám fínsku manželku, vo Fínsku som už robil nejakú prácu s Nokiou a tiež
som učil, rozhodol som sa presťahovať do Fínska. A odvtedy som mal vo Fínsku
množstvo zamestnaní, ktoré na seba nadväzovali.

Najskôr som presedlal na stratégiu značky, pretože som si uvedomil, že
dizajnérska práca v IDEO v skutočnosti nikdy nemyslela na príbeh značky a bolo
to skôr len o danej veci, ktorú sme navrhovali. Potom som prešiel do
technologickej spoločnosti s názvom Futurice. Nikdy som nepracoval v oblasti
technológií, takže to bolo niečo, čo som chcel vyskúšať, a stal som sa ich šéfom
dizajnu. To bola pre mňa ďalšia dobrá krivka učenia, pretože v tom bode spájame
dizajn s technológiou s biznisom. Bol to skutočný začiatok revolúcie v oblasti
digitalizácie, ktorá pomohla našim zákazníkom digitalizovať. A potom som dostal
prácu head of design vo Vincit, ďalšej agentúre ponúkajúcej digitalizáciu.

V spoločnosti s názvom Scope Impact som sa našiel pri práci so sociálnym
dopadom. Bol som niekoľko mesiacov v Afrike a navrhoval som zdravotnícke služby
pre dospievajúce ženy a veľmi ma zaujala táto cieľavedomejšia dizajnérska práca,
niečo, čo má väčší význam. A tiež udržateľnosť bola naozaj mojou veľkou vášňou.
Odvtedy vyvíjam ponuky udržateľnosti. Zaoberám som zákazníckou skúsenosťou v
oblasti udržateľnej transformácie a to robím aj v spoločnosti Good Growth –
využívam metodológiu dizajnu, ktorá pomáha zákazníkom transformovať sa a posúvať
sa smerom k plneniu ich stratégií udržateľnosti.

> Dizajnéri dokážu inšpirovať ľudí, aby robili veci, ktoré by za normálnych
okolností nerobili, cez víziu, sny, vhľad, cez naozaj krásne vymyslené
budúcnosti.
Keď hovoríš o dizajne, inžinierstve, o rôznych druhoch problémov. Aké druhy
nedigitálnych návrhov si robil v období pred Futurice?

Nemali sme internet ani mobilné telefóny, dizajnéri také veci nenavrhovali.
Napríklad, keď som pracoval v IDEO, robili sme veľa práce pre spoločnosti ako
Nestlé a Johnson & Johnson. Kedysi sme navrhovali fľaštičky šampónov, IDEO
navrhovalo zubnú kefku pre psov pre americký trh... Aplikovali sme teda
dizajnový prístup, aby sme pochopili, ako navrhnúť zubnú kefku pre domáceho
maznáčika. Nie je na tom nič digitálne, ale je to rovnaký prístup, aký teraz
používame na digitalizáciu, len má veľmi fyzický výsledok.

V IDEO sme vtedy robili napríklad to, že bolo veľa humbuku a úsilia okolo
organizačného dizajnu, a dodnes je to veľmi silné. Teraz sa tomu hovorí
transformácia, ale robili sme projekty, kedy sme išli do firiem a koučovali ich,
ako lepšie spolupracovať. Rozhodne to nie je fyzická záležitosť, dokonca to nie
je ani softvérová záležitosť. Je to vec ľudskej interakcie.

Keď sa pozrieš na dizajn zo všeobecnejšej perspektívy, vnímaš nejaké fázy vývoja
dizajnérskeho priemyslu alebo ako sa zmenil vplyv dizajnu v priebehu rokov?

Áno, a sú to naozaj veľké zmeny. Ak sa zamyslím len nad svojou kariérou, myslím,
že veľkým hnacím motorom dizajnu bola orientácia na používateľa. A dokonca aj
teraz stále stretávam zákazníkov, ktorí si myslia, že ide o nový koncept. No
bola to jedna z veľkých vecí, na ktorej si aj IDEO postavilo svoje podnikanie, a
to už koncom 70-tych rokov. Ďalším veľkým vplyvom na to, ako sa dizajn robí, bol
vznik softvéru. Už to nebolo len o forme a funkcii, ale o používateľskom
zážitku. A to určite bolo kvôli digitálnej revolúcii.

A potom je tu pomerne veľa menších vplyvov okolo toho, ako sa robí dizajn,
jedným je dizajn ako metodológia. Dizajn sa v istom momente začal stávať skôr
metodikou a prístupom k riešeniu problémov, než len tým, čo si robil pri
navrhovaní produktu alebo služby. Či už to bolo pre stratégiu značky, či už to
bolo pre transformačné, organizačné veci... môžeš použiť metódy dizajnového
prístupu. A potom prišiel celý svet startupov – každý chcel byť startupom – kde
dizajn hral obrovskú úlohu pri spájaní všetkých týchto vecí dohromady: zameranie
na používateľa, prototypovanie, šprinty, konceptualizácia, testovanie,
MVP-čka... Prišiel prístup založený na dizajne, keď premýšľaš o inováciách, a
inovácia bola toho súčasťou.

Čo sa týka toho, čo robím teraz, je to celé okolo udržateľnosti. Dizajn ako
prístup k riešeniu problémov udržateľnosti vo všetkých jej formách, nielen k
environmentálnej, ale aj sociálnej udržateľnosti a tiež k dizajnu udržateľnosti
podnikania. Je to skvelý prístup k veľkým výzvam, ktorým budeme čeliť v
najbližších desaťročiach.

Anton Schubert popri kariére dizajnéra a konzultanta aj vyučujePamätám si, že
keď sme pred dvanástimi rokmi pracovali na nejakej webovej stránke, zvyčajne som
hovoril s marketingovým oddelením. Ale dnes o dizajne hovoríme s ľuďmi na úrovni
C-level manažmentu. Je zrejmé, že sa rokmi zmenilo to, ako vnímajú dizajn v
korporáciách. Zmenil sa vplyv dizajnu a zväčšil sa?

Určite. Ale myslím, že to závisí od typu spoločnosti, s ktorou spolupracuješ.
Existuje krivka zrelosti. Sú spoločností, ktoré implementujú dizajn od prvého
dňa. Stále však existuje veľa spoločností, veľkých korporátnych organizácií,
ktoré nerozumejú hodnote dizajnu a nevedia, ako ho uplatniť vo svojom podnikaní
a často považujú dizajn za akúsi estetickú vrstvu produktov a služieb.

V Spojenom kráľovstve a možno aj v niektorých častiach USA je to trochu
vyspelejšie, ale myslím si, že je to aj vec ľudí. Stretneš generálnych
riaditeľov a C-level manažérov, ktorí skutočne vedia, ako dizajn aplikovať v
biznisovom zmysle. A stretneš iných, ktorí tomu nerozumejú, sú veľmi tradiční v
spôsobe, akým riadia svoje podnikanie.

Celkovo však áno, dizajn sa považuje za životaschopný prístup. Tiež sa porovnáva
so starým spôsobom tvorenia vecí. Keď sa zamyslíš nad poradenskými spoločnosťami
ako McKinsey, Accenture a inými konzultačkami, dizajn je pre ne atraktívnou
alternatívou. Je to žiaduci prístup, ktorý prináša nové veci, aké ich prístupy
neprinášajú. A myslím si, že niektoré firmy naozaj chcú robiť veci inak.

Keď vstúpime do niektorých konzervatívnejších odvetví, vnímam to takto: Dobre,
možno toto je ten jediný spôsob, akým fungujú, a ide im to. Možno tu dizajn nemá
miesto. Myslíš si, že sa spoločnosti skutočne vyvinú do viac orientovaných na
dizajn, na používateľa?

Vyvinú. Často hovorím tri slová, ktoré dizajnéri naozaj pekne reprezentujú. Sú
to inšpirácia, kreativita a spolupráca.

Inšpirovať ľudí, aby robili veci, ktoré by za normálnych okolností nerobili, cez
víziu, sny, vhľad, cez naozaj krásne vymyslené budúcnosti. Dizajnéri sú v tom
celkom dobrí. A myslím si, že by sme v tom mali byť ešte lepší, pretože to je
naozaj to, čo ľudia v tejto chvíli potrebujú. Potrebujú pocit nádeje, potrebujú
pocit, že môžeme mať naozaj skvelú budúcnosť. A dizajnéri sú kreatívni ľudia,
však? Dokážu to.

Druhé slovo je kreativita. Prístup k riešeniu problémov nie je statický.
Samozrejme, existuje veľa dizajnových nástrojov: kolaborácia, prototypovanie,
pohľad na používateľa, konceptualizácia... Ale myslím si, že dizajnéri sú naozaj
flexibilní, prispôsobiví ľudia a dokážu priniesť nové kreatívne prístupy k
riešeniu problémov, a to je teraz naozaj potrebné. Na riešenie niektorých z
týchto skutočne zložitých problémov je potrebná kreativita.

A tretie slovo je spolupráca. Ak sa pozrieš na niektoré problémy, ktoré teraz
riešime, sú veľmi zložité a systémové. Výzvy sa dotýkajú viacero
zainteresovaných strán s mnohými stakeholdermi naprieč hodnotovým reťazcom,
ktorí spolu nikdy predtým nespolupracovali. Ak chceme riešiť výzvy udržateľnosti
pomocou dizajnu, musíme sa stať radikálnymi spolupracovníkmi. Musíme sa stať
ľuďmi, ktorí dokážu spojiť všetkých tých rôznych ľudí v miestnosti, zjednodušiť
zložitý dialóg a pomôcť ľuďom pri rozhodovaní.

> Dizajnéri sú remeselníci. Či ide o tvorbu stratégie alebo používateľského
rozhrania.
Keď sme spolupracovali, mal si naozaj skvelé prezentačné schopnosti, vedel si sa
rýchlo rozhodovať, mal si veľa empatie, dokázal si rýchlo generovať nápady a
prepájať ľudí na spoluprácu. Zdá sa, že časť z toho stále vnímaš ako zručnosti a
postoje, ktoré si dizajnéri musia osvojiť. Čo budú potrebovať v budúcnosti?

Nie každý musí hovoriť o veľkom obraze a vízii. Potrebujeme ľudí, aby tvorili aj
skutočné veci. Takže tí UX a UI a tí detailní dizajnéri, tí ľudia, ktorí
vizualizujú krásne koncepty a privádzajú ich do života, sú veľmi dôležití.
Určite pomáha, ak majú dizajnéri túto základnú zručnosť, špecializáciu. Vidím,
že veľa dizajnérov vychádza z univerzít ako všeobecných odborníkov, ale dôležité
je rozvíjať svoje remeslo. A dizajnéri sú remeselníci, či už ide o stratégiu
alebo používateľské rozhranie, je to remeselná vec.

Ak chceš byť holistickým dizajnérom, to je vec, ktorá teraz na trhu rastie,
dizajnéri musia myslieť na celkový obraz. Potrebujú spojiť bodky medzi detailom
a celkovým obrazom o probléme. IDEO nás naučilo premýšľať o žiadanosti,
uskutočniteľnosti a životaschopnosti. Dnes na to musia dizajnéri stále myslieť,
ale musia myslieť aj na:

 * Chce to zákazník?
 * Zarába to peniaze?
 * Poškodzuje to životné prostredie?
 * Je to dobré nielen pre jednotlivca, ale zlepšuje to život komunity tohto
   jednotlivca, spoločnosti, v ktorej žije?

Potrebuješ mať na veci celistvejší obraz. Bude to naozaj dôležité, pretože
problémy sú čoraz komplexnejšie. Riešenia budú prirodzene zložitejšie. Ale budeš
sa musieť pozrieť na viac vecí, aby si našiel dobré riešenie.

Presne takú cestu sme absolvovali v posledných rokoch. Vnímali sme sa všetci ako
“T-shaped” dizajnéri, lebo sme verili, že nám to prinesie holistickejší pohľad
na výzvy. Ale jedna vec je byť v niečom naozaj dobrý a mať remeslo a druhá vec
je mať všeobecnejší pohľad na problémy, vedieť spájať body. Takže dnes
špecializujeme našich ľudí a zároveň ich vybavujeme schopnosťou prepájať body a
mať viac biznisový a všeobecný pohľad na problémy.

Myslím si, že práve preto sú tie tri slová, ktoré som spomenul, dôležité,
pretože zákazník to často potrebuje oveľa viac ako len samotné remeslo. Pomôže
mu to urobiť niečo, čo by normálne nerobil. Ako dizajnéri musíme pomáhať ľuďom
robiť veci, ktoré by v minulosti normálne neurobili.

Anton počas prednášky na dizajnovom podujatí Dash HackTvojou prvou prácou v
agentúre bolo pravdepodobne IDEO, ku ktorému si nastúpil v roku 1999 a agentúra
sa za ten čas určite musela vyvíjať. Vidíš, ako išla evolúcia a ako sa zmenili
agentúry?

Ak sa nazývaš konzultantom, je to niekto, komu dôveruješ, že ti poradí alebo ťa
podporí v tom, o čom nevieš veľa – ako napríklad lekár. Je to ako metafora
kuchyne: Šéfuchár a kuchári pripravujú jedlo v kuchyni a posielajú ho
zákazníkom. A vonku je doručovateľ, ktorý dodáva ingrediencie. Myslím si, že to
bola dôležitá cesta pre agentúry, najmä digitálne, aby nielen dodávali skvelé
ingrediencie, ale aby sa dostali aj do kuchyne s kuchármi. A ak je to možné,
začali podávať jedlo zákazníkom.

Najmä mnohé digitálne spoločnosti vzišli z tohto veľmi jednoduchého obchodného
modelu „predávajme našich vývojárov firmám, ktoré vývojárov potrebujú“. Ale ako
digitalizácia dozrela, veľa zákazníkov si už najalo vlastných dizajnérov,
svojich vlastných tech inžinierov. Už vedia, ako robiť agilne, dizajnovať, byť
orientovaní na používateľa. Dizajnérske agentúry sa vždy musia vynájsť, aby boli
vnímané ako poradcovia, aby priniesli zákazníkovi niečo, čo zatiaľ sám nedokáže.
Takže dizajnérske firmy prešli od remesiel, od „poďme niečo navrhnúť“, ku
koučingu alebo transformácii.

Nedávno som sledoval keynote Jacoba Nielsena z ich NNg konferencie a v podstate
predpovedal exponenciálny rast dizajnérskeho priemyslu. Dnes máme desaťtisíce
dizajnérov, ale v budúcnosti ich budeme mať milióny. A budúcnosťou myslel
niekoľko rokov. Kam podľa teba tento priemysel smeruje?

Asi pred desiatimi rokmi som trochu stratil nádej vo vplyv dizajnu a silu
dizajnérov meniť veci. Ale potom vidím, že spoločnosti ako Futurice idú zo 16 na
150 dizajnérov naprieč celou Európou, a myslím si, že by sa to nestalo, pokiaľ
by neexistoval dopyt. Ale badám aj iný trend, akýsi postoj. V súčasnosti chcú
dizajnéri pracovať na zákazníckych projektoch, ktoré sú skutočne zmysluplné a
prinášajú efekt. Chcú pracovať s udržateľnosťou, chcú pracovať s inkluzívnosťou.
A to si myslím, že je skvelé, vracia sa to späť k základnej práci s
používateľskými zisteniami.

Ak si tým, kto spája zákazníka s podnikaním, je to skutočne dôležitá rola. A
myslím si, že dizajnéri sú celkom dobrí ambasádori, že môžu skutočne urobiť
zmenu v spoločnostiach, kde sú prítomní. Ako som už povedal, dizajn je naozaj
dobrý na predvídanie budúcnosti, pretože to je pre spoločnosti čoraz ťažšie. Aj
firmy teraz majú spoločnosti troj- až päťročnú stratégiu, ale v tejto klíme to
nedáva zmysel. Stratégiu firmy nemôžeš investovať do troj- až päťročného plánu.
Musíš neustále vytvárať budúcnosť krok za krokom. A práve tu majú dizajnéri
jedinečné schopnosti, oveľa viac ako konzultanti v oblasti manažmentu, pretože
dokážu oživiť budúcnosť, pilotovať rôzne experimenty a spoluvytvárať budúcnosť
so zákazníkmi.

> Dizajnérske agentúry sa vždy musia vynájsť, aby boli vnímané ako poradcovia, aby
priniesli zákazníkovi niečo, čo zatiaľ sám nedokáže.
Čo je tvojou dizajnérskou výzvou, čomu by si sa chcel v budúcnosti venovať?

Je pre mňa príznačné, že existuje táto dizajnová výzva – zmena klímy,
udržateľnosť životného prostredia. To je najväčšia výzva, ktorej teraz čelíme. A
deje sa teraz, hovoríme o ôsmich rokoch, kedy musíme vyriešiť niekoľko
obrovských existenčných otázok ľudstva. A ak dizajnéri nie sú aktívni pri
odpovedaní na tieto výzvy, potom neviem, aký to má zmysel. Nemusíš veľa čítať,
aby si pochopil, že ďalšou veľkou transformáciou bude transformácia
udržateľnosti. A už máme 40 rokov sklz. Firmy budú musieť splniť svoje ciele
udržateľnosti podľa zákona. Ako to dokážu? No tak, že budú potrebovať veľa
pomoci od agentúr ako my, ľudí ako my, dizajnérov, vývojárov, obchodníkov,
konzultantov. Na dosiahnutie týchto cieľov budú musieť získať pomoc. To je to, v
čom dúfam, že dizajn môže zohrať naozaj veľkú úlohu.


--------------------------------------------------------------------------------

Vypočujte si celý rozhovor s dizajnérom Antonom Schubertom:
Mimimum Viable Podcast vám každé dva mesiace prináša dizajnové štúdio Lighting
Beetle*, ktoré sa sústredí na tvorbu kvalitného zákazníckeho zážitku.

Dizajn je všade okolo nás. Minimum Viable Podcast skúma dizajn s malým “d” –
teda ten, ktorý hľadá riešenia na problémy ľudí. Spolu s hosťami sa v ňom
venujeme témam, ktoré s dizajnom súvisia, no bežne ich s ním nespájame. Za
spoluprácu na produkcii ďakujeme štúdiu Zeldeo [https://www.zeldeo.com/].

Potešíme sa každému vypočutiu, followu, zdieľaniu aj podnetu na zlepšenie. Svoje
tipy na zaujímavé osobnosti, s ktorými sa môžeme porozprávať o dizajne, nám
posielajte na podcast@lbstudio.sk.

Príjemné počúvanie.

Minimum Viable Podcast #10: Dizajnér a konzultant Anton Schubert

Sme dizajnové štúdio – cez 40 talentovaných ľudí, ktorí sa venujú výskumu
zákazníkov, testovaniu použiteľnosti, prototypovaniu, grafickému dizajnu a
front-end developmentu. Na Instagrame
[https://www.instagram.com/lightingbeetle/] nájdeš fotky z nášho života. UX
dizajnu sa venujeme už 12 rokov, realizovali sme projekty v 15 krajinách sveta.
Medzi našich klientov patria napríklad Dôvera, Martinus, Union a Orange. Sme
certifikovaní od Nielsen Norman Group a stabilne rastieme už 6 rokov.

Prechádzame zmenou propozície a refreshom brandingu. Máme kvalitný produkt,
jasné USP, silný claim aj vizuálny jazyk. Teraz marketingový tím dizajnového
štúdia Lighting Beetle* rozširujeme o pozíciu Content marketing špecialistu.

Máme o tebe jasnú predstavu
Hľadáme marketéra, v ktorom sa snúbi ideamaker, writer aj manažér kampaní. Radi
si tvorbu odborných výstupov držíme in-house. Takže viac ako posúvača taskov
externým copywriterom hľadáme niekoho, kto sa sám zahryzne do produkcie a proma
obsahu. Či už ide o menšiu kampaň na sociálnych sieťach alebo veľkoformátovú
produkciu showreelu.

Chce to mindset kreatívca, novinársky prístup aj manažérske zručnosti, teda
vedieť:

 * porozumieť produktu a značke, vidieť “big picture” aj zazoomovať na detail
 * vcítiť sa do cieľovky a vymýšľať komunikačné koncepty, ktoré ju bavia,
 * vyspovedať k témam kolegov dizajnérov, ale aj klientov či odborníkov z fachu,
 * syntetizovať zložité odborné informácie do zrozumiteľných pútavých výstupov,
 * manažovať kolegov a dodávateľov, ktorí sa podieľajú na tvorbe obsahu,
 * dohliadať na konzistentnosť tonality a identity brandu vo všetkých výstupoch,
 * a hlavne písať, editovať, publikovať, promovať a odznova.



Na naplnenie tejto roly budeš potrebovať takúto výbavu:
Máš v portfóliu rôzne content marketingové výstupy a kampane.

Máš skúsenosť so správou sociálnych sietí značky alebo produktu.

Text je tvojím hlavným pracovným nástrojom, píšeš rýchlo a pútavo.

V slovenčine nepotrebuješ korektora a ako editor zlepšíš každý text.

Vieš písať pre digitál, rozumieš základom SEO, PPC aj algoritmom.

Máš plynulú angličtinu, proofreadera potrebuješ len na veľké formáty.

Zvládaš aj multimédiá, upravíš si jednoduché vizuály, strihneš video.



A tieto zručnosti ti pri výberku budú výhodou:
Máš prehľad a slovnú zásobu v téme (digitálneho) dizajnu a UX.

Ovládaš základy projektového riadenia a vieš spolupracovať v tíme.

Business manager a social media publikačné nástroje ti nie sú cudzie.

Zvládneš pracovať aj s dizajnérskymi nástrojmi ako napríklad Figma.

Čo budeš v LB* robiť...
 * Textovať malé (mailingy, web...) aj veľké formáty (PR články, prípadovky,
   lead magnety...).
 * Starať sa o sociálne siete, teda vytvárať obsah aj manažovať základné platené
   kampane.
 * Tvoriť obsahový kalendár, ktorý bude v synergii s ďalšími marketingovými
   iniciatívami.
 * Podieľať sa na budovaní partnerstiev, hľadať priestor pre umiestnenie obsahu
   (médiá...).
 * Sledovať a analyzovať výkon svojich aktivít aj distribučných kanálov a
   optimalizovať ho.
 * Briefovať grafika, programátora či ďalších dodávateľov pri tvorbe
   jednotlivých výstupov.
 * Podieľať sa na napĺňaní marketingových cieľov a tvorbe celkovej marketingovej
   stratégie.

...a teraz konkrétnejšie
Okrem toho, že už poznáme tvoje úlohy, vieme ti prezradiť aj niektoré projekty,
ktoré prejdú pod tvoj tvorivý palec. Môžeš zatvoriť oči a predstaviť si, že o
pol roka sedíš pod obrovským oknom v našom novom ofise v Pradiarni a robíš
približne toto:

1. Produkcia Minimum Viable Podcast
[https://open.spotify.com/show/5aRmaKcccGkKT5USoN3hMB?si=3dd1d5208a374359]

Blíži sa deň publikovania ďalšej epizódy nášho podcastu. Nahrávanie, pri ktorom
vždy manažuješ hosťa aj produkciu, máte za sebou. Teraz sa venuješ tvorivej
práci na spracovaní epizódy a príprave kampane.

2. Positioning na sociálnych sieťach [https://twitter.com/lightingbeetle]

Popri manažovaní obsahu na ostatných sieťach experimentuješ s novým komunikačným
konceptom na Twitteri. Meriaš dopad svojich aktivít, sleduješ trendy a vymýšľaš,
ako inovovať a zefektívniť svoj prístup.

3. Písanie ďalšej prípadovej štúdie [https://www.lbstudio.sk/sk/projekty]

Klientovi sme odovzdali úspešný dizajn a dizajnéri ti do marketingového briefu
vyplnili všetky detaily o projekte. Brief spracúvaš do prípadovky, s grafikom
vymýšľate dizajn a animácie a pripravuješ sprievodnú kampaň.

Pri práci sa budeš neustále stretávať s dizajnérmi, programátormi, stratégmi,
obchodníkmi, ale aj s našimi klientmi a dizajnérskou komunitou. Nová pozícia v
marketingovom tíme LB* je modulárna a umožní ti rozvíjať sa v tých oblastiach,
ktoré preferuješ, s presahom aj do UX, biznisu a leadershipu.

Čo ti ponúkame
 * Mesačná hrubá mzda je pre juniora od 1 100 EUR, intermediate do 1 600 EUR.
 * Mesačná mzda je fixná. Zisk firmy si každý štvrťrok (nie štvrtok) delíme vo
   forme bonusov. Predstav si to ako 13. či 14. plat (a ak sme šikovní, aj
   viac).
 * Preferuješ fakturáciu? U nás je ekvivalent nákladov superhrubej mzdy
   samozrejmosťou – pre juniora od 1 530 EUR bez DPH, intermediate do 2 207 EUR
   bez DPH.

V LB* sa riadime kolektívnym zdravým rozumom. Hovoríme o sebe, že benefity
nemáme, lebo ich nepotrebujeme. Tieto veci sú pre nás súčasťou našej DNA:

 * Preplatenej dovolenky dostaneš toľko, koľko budeš chcieť, PN-ky koľko budeš
   potrebovať. Schvália ti ju kolegovia, nie šéf, a nemusíš ju nikomu
   dokladovať.
 * Vieme ti zabezpečiť všetko, čo k práci potrebuješ, ak to nerozbiješ –
   telefóny, počítače, iPady atď.
 * Pánom alebo paňou svojho času si je každý sám.
 * O veciach sa bavíme otvorene, rovnako ako teraz tu. No b*llshit.
 * Veľký priestor na rozvoj v tom, čo chceš robiť. Dáme ti na to čas aj peniaze.
 * Párty a teambuildingy? Máme vlastný stroboskop a parostroj...
 * Na firemné pomery nadštandardná káva a štandardný čaj.
 * Sme Greta-friendly, robíme si swapové eventy, používame minimum papiera... A
   aj ten je recyklovaný.
 * Pracujeme z domu aj z officeu. Podľa nálady aj podľa potreby.

Ako nás kontaktovať?
Pošli e-mail na jobs@lbstudio.sk s predmetom Content marketing specialist, v
ktorom:

 * uvedieš relevantné skúsenosti s prácou content marketéra – pokojne pošli
   ukážky, ktoré tieto skúsenosti dokumentujú,
 * vyargumentuješ, prečo je tento job pre teba vhodný (z nášho aj tvojho
   pohľadu),
 * oceníme, keď telo e-mailu bude obsahovať motivačný list,
 * priložíš svoj životopis a motivačný list (ak ti z nejakého dôvodu nevyhovuje
   dať ho do tela e-mailu).

Žiadosť každého uchádzača si starostlivo prejdeme a tých, ktorí spĺňajú našu
predstavu o novom contenťákovi, poprosíme o vypracovanie zadania a/alebo pozveme
na pohovor (zvolený postup závisí aj od tvojich predchádzajúcich referencií k
pozícii). Určite však každý ašpirujúci LB* content marketing specialist dostane
na svoju reakciu spätnú väzbu. Vážime si tvoj čas a venujeme ti ten svoj.

PS: Tykáme si :)

Hľadáme content marketéra pre Lighting Beetle*

V LB* je naším poslaním robiť dizajn, ktorý je orientovaný na zákazníka. Našou
úlohou je zlepšovať životy a odbúravať zbytočné komplikácie. Sústredíme sa na
projekty, ktoré majú veľký spoločenský dopad. Od zdravotníctva, telekomunikácií,
bankovníctva a poisťovníctva až po zlepšovanie štátnej správy. Naše návrhy
nevychádzajú z nepodložených názorov dizajnérov, ale výhradne z racionálnych
argumentov a dát získaných poctivým používateľským výskumom. To ale neznamená,
že nám nezáleží na kreativite a peknom vizuále. Pracujeme bullshit-free, a preto
ľudí práca v našom tíme baví a napĺňa.

Čo musíš spĺňať?
Hľadáme tímového hráča, ktorý chce spolupracovať s vizuálnymi dizajnérmi,
vývojármi, biznis špecialistami a klientom. Detailistu, ktorý má analytické
schopnosti, systematický prístup k práci, logické myslenie, chuť neustále sa
vzdelávať a silnú empatiu. Dôležité sú pre nás komunikačné schopnosti, práca s
klientom a dobrá angličtina (vo firme často komunikujeme po anglicky).

Čo je výhodou?
 * V živote si už vyskúšal viacero UX metodík: niečo z prototypovania,
   testovania alebo výskumu.
 * Poznáš princípy použiteľnosti a prístupnosti.
 * Trúfaš si na vedenie workshopov.
 * Dokážeš vnímať technologické limity klienta.
 * Máš skúsenosť s dizajnom digitálnych rozhraní, rozumieš UCD procesu a máš
   skúsenosti s jeho aplikáciou.
 * Študoval si HCI, psychológiu, antropológiu, architektúru, dizajn alebo
   programovanie – je to výhodou, nie podmienkou.

Naša kolegyňa Peťka ti to zhrnie ešte raz za 3 minúty
Koho nehľadáme?
 * človeka na part-time
 * kolegu, ktorý by chcel stále pracovať len z domu :)

Čo bude náplňou tvojej práce?
Tvojím dennodenným chlebíčkom bude UX práca na projektoch pre našich klientov:

 * prototypovanie – teda návrh wireframov, tvorba prototypov a ich dokumentácia,
   konzultácie realizovateľnosti s grafickými dizajnérmi a programátormi,
 * testovanie použiteľnosti v našom UX labe, ako aj guerila testing kdekoľvek v
   teréne,
 * zákaznícky výskum – väčšinou formou rozhovorov, niekedy aj mimo Bratislavy
   alebo v zahraničí,
 * návrh a testovanie informačnej architektúry,
 * práca s klientom – vedenie workshopov, analýza klientských potrieb a
   manažment ich očakávaní,
 * dátová analytika,
 * sledovanie trendov v UX dizajne.

Čo ponúkame?
V LB* sa riadime kolektívnym zdravým rozumom. Hovoríme o sebe, že benefity
nemáme, lebo ich nepotrebujeme. Tieto veci sú pre nás súčasťou našej DNA:

 * Preplatenej dovolenky dostaneš toľko, koľko budeš chcieť, PN-ky koľko budeš
   potrebovať. Schvália ti ju kolegovia, nie šéf, a nemusíš ju nikomu
   dokladovať.
 * Vieme ti zabezpečiť všetko, čo k práci potrebuješ, ak to nerozbiješ –
   telefóny, počítače, iPady atď.
 * Zisk firmy si každý štvrťrok (nie štvrtok) rozdelíme a naozaj si to všimneš.
 * Pánom alebo paňou svojho času si je každý sám.
 * O veciach sa bavíme otvorene, rovnako ako tu teraz.
 * Veľký priestor na rozvoj v tom, čo chceš robiť. Dáme ti na to čas aj peniaze.
 * Párty a teambuildingy? Máme vlastný stroboskop a parostroj...
 * Na firemné pomery nadštandardná káva a štandardný čaj.
 * Sme Greta-friendly, robíme si swapové eventy, používame minimum papiera... A
   aj ten je recyklovaný.
 * Mesačná hrubá mzda pre juniora od 1 000 do 1 200 EUR, intermediate do 1 600
   EUR, podľa skúsenosti.
 * Preferuješ fakturáciu? U nás je ekvivalent fixnej superhrubej
   [https://index.sme.sk/kalkulacky/kalkulator-cistej-mzdy/2020] mesačnej odmeny
   samozrejmosťou.

Kto sme?
Sme najväčšie slovenské UX štúdio – 41 talentovaných ľudí, ktorí sa venujú
výskumu zákazníkov, testovaniu použiteľnosti, prototypovaniu, grafickému dizajnu
a front-end developmentu. Na Instagrame
[https://www.instagram.com/lightingbeetle/] nájdeš fotky z nášho života. UX
dizajnu sa venujeme už 11 rokov, pracovali sme v 15 krajinách sveta, medzi
našich klientov patria napríklad Dôvera [https://www.lbstudio.sk/sk/dovera], 
Martinus [https://www.lbstudio.sk/sk/martinus], Union
[https://www.lbstudio.sk/sk/union] a Orange
[https://www.lbstudio.sk/sk/orange-strategy]. Sme certifikovaní od 
Nielsen/Norman Group [https://www.nngroup.com/] a stabilne rastieme už 6 rokov.

Ako nás kontaktovať?
Na jobs@lbstudio.sk pošli e-mail s predmetom UX dizajnér, v ktorom:

 * spíšeš relevantné skúsenosti s UX prácou – ideálne aj s odkazmi, prípadne
   priloženými súbormi, ktoré tieto skúsenosti dokumentujú,
 * vyargumentuješ, prečo je tento job pre teba vhodný (z nášho aj tvojho
   pohľadu),
 * oceníme, keď telo e-mailu bude obsahovať motivačný list,
 * priložíš tvoj životopis a motivačný list (ak ti z nejakého dôvodu nevyhovuje
   dať ho do tela e-mailu).

P.S.: Ak nemáš relevantné portfólio a skúsenosti, zašli nám aspoň svoj motivačný
list, v ktorom zhrnieš, prečo si myslíš, že by z teba mohol byť v budúcnosti
dobrý UX dizajnér v LB*. Ak nás presvedčíš, pošleme ti zadanie a pozveme ťa na
pohovor.

Mimochodom, tykáme si :)

Hľadáme UX dizajnérov

Naša predstava o tebe
 * vieš písať kód, ktorý je čitateľný a funkčný,
 * produkčná skúsenosť s React.js/Next.js, alebo niečím obdobným, je výhodou,
 * vieš spolupracovať v tímovom prostredí, podporovať a inšpirovať ostatných
   prostredníctvom vzájomnej vízie a spoločného plánovania,
 * si ochotný/á sa zapájať a naučiť sa niečo aj z celého dizajnového procesu –
   návrh, validácia, poučenie, spätná väzba,
 * poznáš princípy použiteľnosti a prístupnosti,
 * pracuješ systematicky, si zodpovedný/á, organizovaný/á, máš dobrý time
   management a vieš priorizovať svoje úlohy,
 * vieš konverzovať plynule po anglicky (máme pár zahraničných kolegov a
   klientov).

Čo u nás môžeš robiť?
 * programovať front-endy webov a aplikácií hlavne pomocou React.js komponentov
   v TypeScripte a SCSSku, ideálne v Next.js frameworku, pričom máme radi, keď
   sú čitateľné, funkčné a používateľsky prívetivé, 
 * spolupracovať na klientských projektoch, kde tvoríme webové stránky a webové
   aplikácie, ktoré identifikujú a riešia problémy v rôznych odvetviach,
 * vyvíjať produkty a služby, ktoré majú dopad na veľké množstvo ľudí,
 * spolupracovať v tíme s antropológmi, idea makermi, copywritermi, dizajnérmi,
   front-end aj back-end developermi a produktovými manažérmi,
 * pomáhať tvoriť a spravovať dizajn systémy a knižnice komponentov, ktoré
   poháňajú ekosystémy aplikácií.

Čo ti ponúkame
 * Mesačná hrubá mzda pre juniora od 1 100 EUR, intermediate do 1 600 EUR.
 * Mesačná mzda je fixná. Zisk firmy si delíme vo forme bonusov. 
 * Preferuješ fakturáciu? U nás je ekvivalent nákladov
   [https://index.sme.sk/kalkulacky/kalkulator-cistej-mzdy/2020] pri koeficiente
   1,38 hrubej mzdy samozrejmosťou. 

V LB* sa riadime kolektívnym zdravým rozumom. Hovoríme o sebe, že benefity
nemáme, lebo ich nepotrebujeme. Tieto veci sú pre nás súčasťou našej DNA:

 * Preplatenej dovolenky dostaneš toľko, koľko budeš chcieť, PN-ky koľko budeš
   potrebovať. Schvália ti ju kolegovia, nie šéf, a nemusíš ju nikomu
   dokladovať.
 * Vieme ti zabezpečiť všetko, čo k práci potrebuješ, ak to nerozbiješ –
   telefóny, počítače, iPady atď.
 * Zisk firmy si každý štvrťrok (nie štvrtok) rozdelíme a naozaj si to všimneš.
 * Pánom alebo paňou svojho času si je každý sám.
 * O veciach sa bavíme otvorene, rovnako ako teraz tu. No b*llshit.
 * Veľký priestor na rozvoj v tom, čo chceš robiť. Dáme ti na to čas aj peniaze.
 * Párty a teambuildingy? Máme vlastný stroboskop a parostroj...
 * Na firemné pomery nadštandardná káva a štandardný čaj.
 * Sme Greta-friendly, robíme si swapové eventy, používame minimum papiera... A
   aj ten je recyklovaný.
 * Pracujeme z domu aj z officeu. Podľa nálady aj podľa potreby.

Kto sme?
Sme najväčšie slovenské UX štúdio – 41 talentovaných ľudí, ktorí sa venujú
výskumu zákazníkov, testovaniu použiteľnosti, prototypovaniu, grafickému dizajnu
a front-end developmentu. Na Instagrame
[https://www.instagram.com/lightingbeetle/] nájdeš fotky z nášho života. UX
dizajnu sa venujeme už 12 rokov, pracovali sme v 15 krajinách sveta, medzi
našich klientov patria napríklad Dôvera [https://www.lbstudio.sk/sk/dovera], 
Martinus [https://www.lbstudio.sk/sk/martinus], Union
[https://www.lbstudio.sk/sk/union] a Orange
[https://www.lbstudio.sk/sk/orange-strategy]. Sme certifikovaní od 
Nielsen/Norman Group [https://www.nngroup.com/] a stabilne rastieme už 6 rokov.

Ako nás kontaktovať?
Pošli e-mail na jobs@lbstudio.sk s predmetom Front-end developer, v ktorom:

 * uvedieš relevantné skúsenosti s front-end prácou – ideálne aj s nejakým tým
   kódom, ktorý tieto skúsenosti dokumentuje,
 * vyargumentuješ, prečo je tento job pre teba vhodný (z nášho aj tvojho
   pohľadu),
 * oceníme, keď telo e-mailu bude obsahovať motivačný list,
 * priložíš svoj životopis a motivačný list (ak ti z nejakého dôvodu nevyhovuje
   dať ho do tela e-mailu).

P.S.: Ak nemáš relevantné portfólio a skúsenosti, zašli nám aspoň svoj motivačný
list, v ktorom zhrnieš, prečo si myslíš, že by z teba mohol byť v budúcnosti
dobrý front-end developer v LB*. Ak nás presvedčíš, pošleme ti zadanie a pozveme
ťa na pohovor.

Mimochodom, tykáme si :)

Hľadáme front-end developera/ku do LB*

Online prostredie sa v roku 2020 pre mnohých podnikateľov stalo záchranným
kolesom. Digitálny kontakt so zákazníkmi pomohol prežiť aj segmentom, ktorým
vplyvom koronakrízy hrozil likvidačný prepad. Veľkí e-commerce hráči dokonca už
na jar zažívali výkon porovnateľný s vrcholom vianočnej sezóny.

Zmenu spotrebiteľského správania zapríčinili nielen vládne nariadenia, ktoré už
niekoľkokrát obmedzili chod kamenných prevádzok. V Slovákoch pretrváva aj
obozretnosť voči davom nakupujúcich a hygienickým opatreniam v obchodoch, na
internete tiež v zhoršenej finančnej situácii hľadajú výhodnejšie ceny.

Spotrebitelia sa sťahujú do digitálu
„16 % Slovákov sa tento rok nechystá nakupovať vianočné darčeky vôbec.
Najciteľnejšie je toto rozhodnutie v krajoch Stredného Slovenska, kde darčeky
neplánuje kupovať až 23 % opýtaných,“ uvádza analytik UX štúdia Lighting Beetle
Michal Blažej.

Z tých, ktorí tradíciu darčekov zachovávajú, viac ako pätina plánuje vybaviť
nákupy skôr než pred rokom. Každý desiaty respondent vo veku 18 – 34 rokov mal
dokonca už v prvom decembrovom týždni darčeky nakúpené.

Snaha nakupovať v dostatočnom predstihu vychádza z predchádzajúcich skúseností
Slovákov s e-shopmi. Za najčastejšie problémy, s ktorými sa za posledný rok pri
online nakupovaní stretli, označili okrem vysokých nákladov na dopravu,
nedostatočných skladových zásob či informácií o produktoch aj rýchlosť a kvalitu
doručenia tovaru.

Služby kuriéra sú tento rok témou aj pre doručovanie samotných darčekov. Kým
minulý rok 85 % opýtaných odovzdávalo darčeky výlučne osobne, tento rok 21 %
Slovákov zapojí do doručovania darčekov kuriéra. Uvažuje tak až dvojnásobok žien
v porovnaní s minulým rokom.

Slováci obmedzujú vianočné rozpočty
Z prieskumu štúdia Lighting Beetle vyplýva, že každý štvrtý Slovák plánuje na
darčeky minúť menej peňazí ako minulý rok. „Až polovica týchto ľudí uviedla ako
dôvod zhoršenie príjmu, 38 % si zase odkladá finančnú rezervu,” upresňuje
Blažej.

„Opatrnosť cítime hlavne u ľudí s príjmom do 500 eur. Tretina z nich má tento
rok ešte tesnejší vianočný rozpočet, aj preto budú kupovať lacnejšie darčeky a
pre menší počet blízkych než zvykli,” dopĺňa analytik.

Z kategórií darčekov, ktoré Slováci zvykli kupovať v kamenných predajniach a
tento rok ich nakúpia online, najvýraznejšie vzrástla kozmetika a drogéria (42
%), oblečenie (40 %) a tovar pre deti (37 %). O niečo menší nárast zaznamenali
knihy a voľnočasové potreby (36 %) a elektronika (30 %), ktoré sa záujmu cez
e-commerce tešili už aj predtým.

O výbere e-shopu rozhoduje cena tovaru
Ani väčší objem zákazníkov v online priestore však obchodníkom automaticky
nezaručí vyšší predaj. Slováci majú jasné nároky, podľa ktorých si vyberajú, u
koho nakúpia.

„Najdôležitejším faktorom pri rozhodovaní medzi e-shopmi je cena tovaru,
porovnávajú ju viac ako dve tretiny zákazníkov,” uvádza analytik Michal Blažej,
ktorý pomáha dizajnovať služby a e-shopy na základe používateľského správania.
Na cenovú politiku sú citliví hlavne ľudia s nižším príjmom (do 500 eur), tento
dôvod uviedlo až 72 % z nich.

59 % Slovákov záleží na dôveryhodnosti a referenciách obchodu a viac ako
polovica si vyberá e-shop podľa rýchlosti, ceny či spôsobu doručenia tovaru. Iba
6 % opýtaných uviedlo, že má na nich vplyv reklama e-shopu, a 19 % ľudí sa nechá
motivovať darčekom k nákupu.


--------------------------------------------------------------------------------

Zber dát prebiehal prostredníctvom agentúry Nielsen Admosphere Slovakia
[https://www.nielsen-admosphere.sk/] v období od 27. novembra do 2. decembra
2020. Analýza dát bola realizovaná na reprezentatívnej vzorke 320 respondentov.

Nákupy darčekov sa presúvajú do online priestoru. Štvrtina Slovákov na ne minie menej ako minulý rok, hlavným dôvodom je nižší príjem



At LB*, we often organize design sprints for our clients. Since the beginning of
COVID-19, we were forced to organize them remotely. We've gathered the best
practices from our experienced facilitators to create a ready template for your
own design sprint.

➡️ 4-day Remote Design Sprint
[https://www.figma.com/community/file/913771607816628383/4-day-Remote-Design-Sprint] 
⬅️

Why using Figma over Miro for a remote design sprint?
Miro [https://miro.com/] is more adapted to remote collaboration with
stakeholders who never used a design tool before. However, Figma
[https://www.figma.com/] is accessible for free. It is much more versatile. It
acts as one source of truth with both workshop insights and prototype. If you
like the template, don't forget to hit the LIKE button so the rest of the
community know you recommend 👍

What is included in this template?
 * All design sprint activities
 * Post-its
 * Timer
 * Voting dots
 * Arrows for flows
 * Ice breaker
 * Introduction
 * Parking lot
 * & lots of other useful stuff.

Need help to run remote design sprint?
Get in touch [https://www.lbstudio.sk/contact] with us, we offer a free
consultation to discuss anything. 🤗

4-day remote design sprint Figma template

The Slovak e-commerce market has been stable in recent years, without seeing
much growth. As of 2019, 60% of people residing in Slovakia make at least one
digital purchase a year
[https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/bookmark/b8d72922-7f8d-4f8c-b72b-2a420c183705?lang=en]
, only 1% increase since 2017. While Slovak companies turnover on e-commerce has 
stagnated at 21% since 2017
[https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/bookmark/deef91fa-b21a-49a1-a9ff-85352f84fdab?lang=en]
. Of course, 2020 represents a completely different year to its predecessors,
with an estimated sharp increase in online shopping due to the COVID-19
pandemic. However, official statistics won't be available until 2021. It's hard
to understand why the market has not grown much in recent years, but the surge
in online sales represents a big opportunity. Making sure that you have the best
possible e-shop experience can give you a big lead, as the Holiday season
approaches.

Good news is that just like the economical data is stable, so are best practices
for e-commerce experience. Plenty of e-shops have paved the way, one A/B test at
a time, to provide us with a rich understanding of what works and what doesn't.
Nevertheless, it's only wise to understand that simply applying best practices
is not enough—oftentimes they will only work in certain environments—but if this
is your first time looking to improve the UX of your e-commerce, this is a great
place to start.

We have compiled a list of best practices based on our work for Martinus, Orange
and Nay—three  of the biggest Slovak players in e-commerce—and other big
international e-commerces  are glad to share it with you.

Everything is about a well functioning funnel
Each user is unique in how they try to accomplish their goals at an e-shop. They
may be looking for different products, for different reasons. Their previous
experience on other e-shops will also dictate their expectations on your
website. Despite all this, it's still possible to generalise the user flow into
a funnel that represents how most users go from need awareness to conversion. A
few funnel options are available out there, for inspiration.

For those who wish to have a grasp of how users not only interact with the
e-shop, but also brand awareness, the funnel could consist of 4 phases:
awareness, interest, desire and action.

This article will, however, focus more on the experience inside the e-shop. For
more information about how to also approach brand awareness, you can consult 
E-Commerce Conversion Funnel
[https://www.crazyegg.com/blog/ecommerce-conversion-funnel/].

Most e-shops have the following elements: homepage, navigation, search, category
page, product detail page, shopping cart and checkout. This exact order
represents the most common experience funnel you may expect. The user will most
likely land on your homepage, if they haven't Googled for a specific product,
and will make their way through navigation and different products, until they
find what they want and finish the purchase. It often happens that users will
come back later and reactivate the journey not from the top of the funnel, but
from the last place they visited (e.g. a product they saved, or the shopping
cart).

The first step to create your conversion funnel is to identify the user journey
from end to end. What are the most common landing pages? Upon landing, what are
the actions they take? At what point do they interact with the products? What do
you consider a conversion: purchase or registration? It's possible to map out
this journey by using the User Flow feature on Google Analytics or replaying
sessions on HotJar.

With the journey at hand, the next step is to identify what triggers a signal
that a user has moved from one step to another. Generally, these triggers will
be your main ammunition to set up the funnel. Assuming that you already have
Google Analytics installed on your e-shop, the next step shouldn't be
complicated. It consists of setting up Goals on the tool. Since our main goal
here is to discuss UX best practices and improvements for the funnel, we won't
dig deeper into setting up funnels.  For a detailed step-by-step guide, you can
read How to Set Up Conversion Funnels in Google Analytics
[https://www.adhook.io/en/conversion-funnel-in-google-analytics/].

The 5 types of shoppers
Before we jump right into the improvements, it's important to become aware that
not all users are born equal. I commonly hear the statement "our target audience
is everyone" and while it's true that anyone may stumble randomly upon your
e-shop, probably a smaller set of people is more likely to type the correct
words on Google that will lead to your site. If we skip demographics, e-shopper
behaviour generally falls into 5 categories:

 * Product Focused Shopper - who is mostly interested in a specific product
 * Browser - who is just checking what's new or trending
 * Researcher - who wants to buy something, but still have a lot of unanswered
   questions, so probably won't buy anything today
 * Good Deal Hunter - who is out looking to make a good deal
 * One-Time Shopper - who doesn't want any strings attached, all that is
   important is to buy that one product, but how does this site work?

Each shopper will rely more heavily on different parts of the e-shop. Being able
to identify these behaviors will help you prioritise which improvements to make.
But beware that sometimes in a single session a unique user may wear different
hats, one can be a Researcher and a Good Deal Hunter. Generally, this is the
behavior you can expect from each shopper:

 * Product Focused Shopper - who is going to rely heavily on search or
   navigation
 * Browser - who is going to scroll down the front page and look through some
   news, trending products or charts
 * Researcher - who is going to power-use everything offered to figure out which
   product is best (navigation, search, product comparison, ratings,
   recommendations, tests, best sellers, etc.)
 * Good Deal Hunter - who is going to be aware of anything indicating discounts
   and offers, on the front page, category list or any other place
 * One-Time Shopper - who probably will try to use a guest checkout soon after
   finding what they want

Have you seen any of these behaviors in your user base before? Maybe you can
even identify yourself as one or multiple of these personalities.

Improving the funnel, one element at a time
We'll start from the top with the Homepage and move our way down the funnel.

Homepage

The homepage is where most users will land if they haven't Googled any specific
keyword leading directly to a product page. Instantly, two questions come to
their minds "Can I shop here?" and "What can I buy here?". These may sound like
obvious questions, but they cross people's minds frequently. For shops like Nay
or Martinus, it's very obvious from the first glance that they sell electronics
and books, respectively, but could it be possible that clothing and board games
are sold as well? Another example comes from telco websites. More often than
not, users will land on a frontpage that is very coy about displaying prices, so
how can they assume that products are actually being sold?

"Can I shop here?"The frontpage is very important for Browsers, Deal Hunters and
One-Time Shoppers. It's the very first impression and not meeting their
expectations can cause a significant drop in the top of the conversion funnel.
To help users orient themselves during their first visits, here are some
elements that are a must-have:

 1. Brand identifier - company logo and e-shop name
 2. Shopping cart
 3. Login & registration
 4. Visible search
 5. Clear value proposition
 6. Product pictures
 7. Promotions and currently discounted products
 8. Top categories

Other useful information may also be included to raise credibility, answer
questions from demanding customers like the Researchers and help with customer
service. These are some points to consider:

 1. Payment methods
 2. Delivery options and duration
 3. FAQs
 4. Contact to customer service
 5. Help and support
 6. Trial period, returns and reimbursement

Search

It's the Product Focused Shopper's best friend. A well-designed search system
allows users to find relevant products more easily, after all if users can't
find something, in their heads, it means that it doesn't exist. Normally, a
search system should contain 3 main elements: the search bar, autocomplete and a
results page.

The search bar should be available on every page, be large and in a shape users
will be able to identify while scanning pages (1). To help users type in the
best keywords and remember what they've inputted, it's best to present
meaningful search tips (2) and for the bar to be large enough to fit the entire
search query (3).

While interacting with the search engine, users may benefit from autocomplete,
as it effectively helps them get to the product detail page, bypassing results.
Some of the best autocomplete practices include: using most frequently searched
terms (4), displaying search terms categories (5), offering frequently and
recently researched products (6), and having direct links to products with
pictures and prices (7).

Finally, typing search terms into the bar and confirming culminates in results.
The biggest pitfall of results pages is overwhelming the user with information
to the point they are not able to separate the good from the bad. It's enough to
display product image, name and description, price and any relevant deals or
discounts. Further information could be added, but it would be best to validate
their effectiveness on the funnel via A/B tests. Besides the basic information
about a product, users should also have support features to help them sort out
what is most relevant to them. These are some of the best practices:

 1. Allow users to scan search results through an F reading pattern
 2. Filters relevant to the set of results displayed
 3. Show most frequently and recently searched products
 4. Suggest most frequently searched terms and categories, when no results are
    available

Category page

For simplicity, many e-shops keep a similar design between search result pages
and category pages. While that's a fair approach, they can miss out on great
opportunities to boost the user flow. Category pages can be used to give an
overview of the products while aiming at findability and discoverability. For
many users, it's the first impression on the products, so it's important to keep
it interesting and dynamic, for example with seasonal changes (1) and options to
see the catalog as a list or grid (2).

Browsers rely heavily on category pages to discover what's new (3), trending (4)
or simply what is the offer from the store (5). Researchers use it to assure
themselves they have found the best options for the product they seek (6).
Furthermore, it's a great place to showcase discounts for Deal Hunters (7). 

Product detail

When was the last time that you made an impulsive purchase? Do you remember what
you felt like when you were doing that decision? Chances are that what you've
seen on the product page tipped you over the edge. Apple is probably the best
example of how to showcase a product in a way that evokes an emotional reaction
out of people. However, not every store can be Apple. Most stores don't have the
time or money to design special product pages for each of their products, and
having thousands of products on offer doesn't help.

The question that remains is "how can you evoke a visceral reaction to convert
users, without unlimited budget?". The short answer is that product pages should
rely heavily on visuals, while trying to make the customer see themselves using
the product. Here are some tips on how to accomplish this:

 * Provide high quality detailed pictures from different angles
 * Place the product on their natural usage environment
 * Consider the case when bad pictures are inevitable
 * Offer 360° visualisations or videos
 * Display effective and clear headings
 * Don't forget about all the crucial information (technical parameters,
   dimensions, transport, service, etc.)

Conclusion
Shopping carts and checkouts are not as major dropout points as the remaining
points of the funnel, so we've decided to leave them out this time around, but
we will approach the subject later on. Let us know if you'd like us to delve
deep into it.

Best practices are not called rules for a reason, they may not always work
depending on the context. Always think of your customer first and whether any
improvements you plan to implement will really contribute to the betterment of
their journey, but if this is the first time you're diving into building a
funnel and improving its steps, the fact that you've decided to do so is already
a major accomplishment.

If you'd like to learn how we have approached the innovative redesign of
Martinus, the leading and biggest bookseller in Slovakia, come check our case
study [https://www.lbstudio.sk/martinus].

If you need help with boosting your performance or launching new products and
services, let's have a chat [https://www.lbstudio.sk/contact].

This article was co-created by Stanislav Rykalský and Walter Lima.

Fine-tuning e-commerce with UX best practices

Products don’t reach success out of sheer luck. Many think that all it takes is
a great idea and a talented team. It certainly helps having those, but the 
startup graveyard [https://www.failory.com/cemetery] is full of ideas by
talented teams that have failed. Surviving in a competitive market is tough when
only 7 out of 10 businesses won’t make it to their 10-year mark
[https://www.fundera.com/blog/what-percentage-of-small-businesses-fail].

A product represents the results of carefully constructed planning, which stands
on several pillars, such as vision, strategy and goals. While the vision is
abstract and driven by a great deal of uncertainty, goals are very precise and
tangible. Somewhere in-between these contrasting worlds lives product strategy.
The strategy outlines how to turn the vision into reality while focusing on
empowering teams to solve complex problems. It’s the cornerstone of team
autonomy, helping them determine what the real problems are and how to solve
them.

The Vision
Creating a product strategy requires having a solid product vision. The vision
describes what value the product intends to deliver to the customers in the 2-5
years horizon, thus giving us a direction to follow. Your strategy will then lay
out the right path to reach the vision, helping you decide where to dedicate
appropriate efforts.

It's best not to think of the project vision in terms of a utopian goal, or to
define it in the smallest details. It should be about a realistic long-term
intention that is still challenging to achieve.

A good example comes from Slack, the communication platform. Since the
beginning, their strategists have been aware that, in the future, email
communication will be gradually replaced by faster and more interactive forms of
communication; and the platform wants to make sure they are a part of that
future.

> “It is almost inevitable that centralized internal communication systems will
gradually replace email for most organizations over the next 10-20 years and we
should do what we can to accelerate the trend and own it.” – Stewart
Butterfield, CEO of Slack
Once the vision is defined, the strategy can be created. Beware that product
strategy is not a document you write down based on a business case and proceed
to strictly follow. It's a path towards the vision, usually consisting of 3
elements: focus, insights and action steps.

The Strategy
Focus
Not everything we do is equally important. Investing efforts in unnecessary
initiatives can turn out to be very costly in the end. In today's world, we are
surrounded by various possibilities and opportunities, and it's very easy to let
yourself go and commit to useless ones. That's why I believe that the basis of a
good product strategy is the ability to say NO.

> “Good strategy requires leaders who are willing and able to say no to a variety
of actions and interests. Strategy is at least as much about what an
organization does not do as it is about what it does.” – Richard Rumelt
If your company has gone through the struggle of not being able to choose its
battles, you probably have experienced at least one of these symptoms:

 * Too many critical initiatives;
 * Excessive reactivity (e.g. the need to react to every competitor);
 * Continuous generation of activities instead of achieving goals;
 * Focus efforts on non-essential low-impact initiatives.

So the big question is "How do you focus your efforts to move the needle?" 
Unfortunately, there is no clear answer. However, Marty Cagan of SVPG
[https://svpg.com/product-strategy-focus/] recommends limiting the number of
things your product team is working on at any given time. If you don’t have
these limits, work piles up at bottlenecks and you end up constantly switching
context. As a result, you get fewer things out the door.

When creating a yearly strategy, it’s usually useful to narrow down your focus
to:

 * Vertical market (e.g. financial services, manufacturing, telecommunications,
   etc.)
 * Specific customer type (e.g. B2C)
 * Geographical location (e.g. focus on local market)
 * Channel (e.g. digital channels)
 * Set of key results (e.g. invent an autonomous car)

You may choose a focus from the list, a combination of them, or just look for
something that makes sense in your context, potentially informed by your own
insights.

A good example is Tesla that operates in the automotive vertical market. In the
oversaturated car market, they decided to focus on sustainable forms of
transportation, which they transformed into the production of electric cars for
the mass market. This specialization has enabled them to produce the most unique
electric cars and gain a competitive advantage.

> “(...) Our goal is to accelerate the advent of sustainable transport by bringing
compelling mass market electric cars to market as soon as possible (…)” – Elon
Musk
Another example might be Google, the search engine, whose vision is to “Provide
the most relevant and reliable information available". For this reason, they
decided that it would be very important for them to focus on mastering the
connections and relationships between information on the web, which culminated
on their decision to build The Knowledge Graph. Currently, Google Search covers
over 90% of search queries and it's clear that the results are relevant and
reliable.

Insights
Market and business knowledge are necessary not only to decide where to focus
the efforts, but also for planning your tactics and action steps towards the
vision.

What data do I recommend looking at?

 * Quantitative reports: It can show you certain patterns in shopping behavior,
   e.g. that small customers shop more often in smaller volumes than large ones
   and you can adjust your behavior or sales strategy accordingly; or what would
   be a good product for up-sell with some particular service; and so on.
 * Qualitative reports: Useful to describe existing problems or reveal new
   opportunities. Popular techniques are customer surveys and interviews.
 * Technological news: On one hand, it can show you trends but on the other hand
   it can show you new possibilities or threats, e.g. making better
   recommendations with AI is definitely a new possibility, while not having an
   optimized cart for mobile devices is a threat.
 * Sectoral information: Another way to gather trends and guidance, but in your
   own section. For example, in the newspaper business, when you see the decline
   in newspaper sales and decline of newspaper subscriptions you probably
   wouldn’t invest in creating new printed media or newspapers.
 * Shared knowledge: Make use of publicly (not always free) available data from
   researchers or public institutions.

Unfortunately, again, there's no golden formula that would help us simply create
a solid product strategy from this data. But the basics is to use the available
data to orient ourselves and find one or two critical insights upon which we may
build the strategy.

Google Search illustrates this pillar quite well. On mobile devices, people are
able to both type and dictate, which led Google to discover that people not only
search for keywords but also for complex sentences. This realisation taught them
that a rise in complex searches requires them to be able to know the context of
indexed information.

To build a realistic future, all your decisions should be guided by data and
insights. Turning the checking of the data into a ritual or automatising its
extraction process can help you avoid gut-feeling decisions that steer your
product towards the wrong direction.

> “Good strategy … does not pop out of some ‘strategic management’ tool, matrix,
chart, triangle, or fill-in-the-blanks scheme. Instead, a talented leader
identifies the one or two critical issues in the situation – the pivot points
that can multiply the effectiveness of effort – and then focuses and
concentrates action and resources on them.” – Richard Rumelt
Action steps
When you have decided about your focus and said NO to all impactless initiatives
it’s time to prepare your action steps. These steps reflect your focus on
meaningful and measurable goals and are your yearly strategy.

Personally, I prefer creating a yearly strategy in the form of OKRs, but they
deserve a separate article. As an alternative, you may use a roadmap, but be
careful not to focus on product features, instead of issues that you try to
resolve over a period of time. A good roadmap should be able to answer the
following questions:

1. What do we need to resolve to move closer to our vision?
2. How will we know that we have succeeded or failed?

As I wrote in the introduction to this article, the strategy describes the way
of realizing the vision and its main purpose is to empower teams to solve
complex problems. This should be your ultimate intention.

If you're facing some troubles setting up your product strategy, we can help you 
make better strategic decisions [https://www.lbstudio.sk/approach].

Some more resources to help you on your journey to mastering product strategy:

 * How to write a product vision statement
   [https://www.productboard.com/blog/write-product-vision/] – Productboard
 * Guide: Set goals with OKRs
   [https://rework.withgoogle.com/guides/set-goals-with-okrs/steps/introduction/] 
    – Google
 * Good Strategy/Bad Strategy: The difference and why it matters
   [https://www.amazon.com/Good-Strategy-Bad-difference-matters-ebook/dp/B005331U7Q/ref=tmm_kin_swatch_0?_encoding=UTF8&qid=&sr=] 
    – Richard Rumelt

Product strategy is all about saying no

The words digital transformation are being thrown around a lot at board
meetings. It is an umbrella term for the inner need of a corporation to be ready
for the digital future. And to boost efficiency through digitalisation,
resulting in cost savings. Both are correct. But many times, companies approach
digital transformation with a fuzzy framing.

When the need becomes evident, but the challenge appears insurmountable, the
board reaches out to big consulting firms for help with designing their digital
transformation initiatives. Good move. However, this process often lacks one of
the main factors for digital transformation success: internal capacities ready
to get aboard the train and take over the driver seat. And soon after, the
digital transformation cycles back to fuzziness and unclear purpose.

I have been part of several digital initiatives and I have discovered that
problems arise from the very start. When defining what they want to achieve,
companies keep hitting the wall of “what the hell do we really mean by digital
transformation?”. After years of struggling and learning in the field, I have
narrowed it down to:

> The goal of digital transformation is to provide business owners with proof that
digital operations have actual, measurable impact on the business; so that
business owners can scale their products to be operational in a digital
environment.
That is a mouthful, but it's very important to hit on two main points: measuring
the impact and scaling digital operations. Let’s dive a bit into these topics.

Measuring the impact of digital
Before a company fully embraces the transformation, they will employ a
complicated set of metrics for digital projects. At the board reporting meeting,
there will be a lot of discussion about page views, subscribers, NPS, App Store
rating or the number of users. These are what we call vanity metrics. They are
used to create an often false sense of achievement. At the end of the day, NPS
can be easily manipulated and may not reflect directly on business success. When
it comes down to measuring impact, simplicity is king.

I have learned that digital products should be measured through their direct and
proven impact on the core business metrics of the company. In a digital
environment, it's fairly straightforward to connect the dots between a specific
digital product effort and the company's objective. For example, a well setup
digital funnel and conversion goals could easily tell you how much money digital
is making.

Your digital products should not be driven by vanity metrics like NPS,
interaction speed, customer satisfaction or App Store rating. You should rather
focus on how many new customers were acquired digitally (conversion), how many
sales were driven through digital channels or how much service operation costs
have been reduced. The Head of Sales has quite precise expectations from every
sales representative, often measured in closed deals. It should be no different
for digital products, you should have precise expectations from all of your
digital initiatives, connecting it directly to the company's success.

We're currently working on an easy guide on how to setup optimal KPIs for
digital products. You can subscribe to our newsletter to be the first to know
when it's ready. In the meantime, our consultants can guide you through the
process, just hit us up at hello@lbstudio.sk and let's have a conversation.

Scaling digital operations
A company's digital maturity has a direct correlation with how well business
owners are capable of scaling their digital operations and building a team that
is empowered to deliver business-relevant results.

In the early stages of digital maturity, digital channels are often used just to
provide support for regular sales. Your digital portfolio may include a few
landing pages showcasing your services and direct contact to sales associates.
At this point, business owners will often focus on vanity metrics while grasping
at straws trying to prove how an increase in page views is helping achieve the
quarterly sales goal. Likely, the digital team does not feel motivated to push
their initiatives forward and lacks the vision or focus to do so.

A better approach is to set up the right expectations from your digital
products, while connecting it directly to your yearly or quarterly goal (e.g.
sell 100k worth of your service). This is better achieved through close
cooperation with top management. From that point, digital product teams will be
regarded as important across the company and focus on direct impact, as opposed
to superfluous metrics such as NPS. If they showcase what they can deliver, they
will feel empowered to leverage decisions in favor of achieving business goals,
as opposed to blindly fulfilling business requirements. When your team reaches
this point, you've taken the next step in your digital maturity and are able to
start scaling your digital operations.

Scaling is a tough process, best driven by product teams who are in direct
contact with customers. The recipe for success is all about working agile and
making decisions in the field, by balancing customer insights, technical
limitations and business goals. Focused and empowered teams will do everything
they can to get rid of useless work in order to achieve their goal.

The more successful these digital teams become, the more powerful they will be
in saying what new products and services should look like. Business owners will
see the results of the goals they have set up together with the teams and will
start thinking more digital. They will start asking themselves: How can I design
my product to utilise digital channels? Company products and services will start
scaling to digital and become better optimised for the end users.

Goal-centric cooperation
At LB*, we have believed for years that showcasing good product work in the
teams would drive digital transformation within the company. And we still
believe so. Unlike consulting firms, we earn our daily bread on real projects –
researching, designing, teaching and developing digital products.

But the impact of the digitalisation is limited without proper goals at the
managerial level. That is why we consult C-level management members to set up
the right environment for the digital transformation to rock. The cascading
goals model (such as OKRs) helps digital products to become real players in a
corporation and to take on a real business objective, not just a vanity metric.

Driving digital change inside an organisation goes beyond great digital
education, launching agile squads and changing mindsets. Setting the right goals
is one of the most important levers for transformation success. With the right
goals, it’s much easier to evaluate a digital product, praise it or hate it,
make those decisions about scaling, pivoting or dismissing it. Also, reporting
becomes much more transparent and useful.

If you have already started your digital transformation, go on delivering great
product work, staying agile and striving for great CX. Once you have proof that
your approach is successful, your next stop should be the C-level suite
explaining why the organisational goal setting should change.

Hint: The OKR framework (Objective - Key results)
[https://www.perdoo.com/the-ultimate-okr-guide/] are a great framework to start
with.

Insights

All

Articles

Podcasts

Showcases

Videos

Free stuff