Jedinečný zákaznícky zážitok vzniká tam, kde sa spája racionalita zákazníckych
dát a schopnosť produktu vyvolať v zákazníkovi emócie. Kým my pochádzame z
pragmatického UXka, hosť ôsmej epizódy Minimum Viable Podcast je z mäkšieho
sveta brandu.

Martin Jenča, ktorého poznáte skôr pod prezývkou Žltý, je zakladateľom
dizajnového štúdia Milk a vie úžasne hovoriť o tom, ako dosiahnuť, aby tieto
svety fungovali v harmónii. S Michalom Blažejom sa rozprávajú o tom, prečo
nemožno ignorovať zákazníkove pocity a aký je rozdiel medzi user experience,
customer experience a brand experience.

Žltý je spoluzakladateľom a kurátorom medzinárodnej konferencie By Design
[https://bydesignconf.com/] a vydýva magazín o dizajne a biznise Backstage Talks
[https://backstagetalks.com/]. Miluje knižné delikatesy a preto čoskoro otvára
aj kníhkupectvo Brot Books Deli s knihami a magazínmi z businessového a
dizajnového sveta, ktoré na Slovensku nie sú bežne dostupné.


--------------------------------------------------------------------------------

Keď testujeme s používateľmi dizajn, často si ani nevšimnú, či je to ešte len
skica webu, wireframe, alebo či to už je finálny dizajn. Je dôvod na to, aby
dizajn niesol nejakú emóciu?

Ide o to, čo chceš dosiahnuť. Za mňa sú to dve neoddeliteľné veci – dizajn dáva
formu a nevieš ho oddeliť od toho, čo vlastne robíš. A zároveň nevieš vlastne
ani oddeliť pocity od človeka, teda dosiahnuť, aby používateľ nemal nejaké
pocity. Takže je to vec, ktorú nedokážeš ignorovať a mal by si sa jej venovať.
Je veľmi dôležité, aby používateľ aj niečo cítil pri tom, čo od neho vlastne
chceš, aby vykonal.

Ako môže vyzerať taká emócia v dizajne?

To je komplikovaná otázka. My nevieme, aké pocity má používateľ, my vieme
povedať, aké by sme chceli, aby prežíval. Emócia by mala sledovať cieľ, ktorý
chceme dosiahnuť. Ak chceme, aby sa cítil vypočutý, alebo aby nám dôveroval,
alebo aby bol pobavený, to sú veci, ktoré vieš dosiahnuť formou, teda tým
vizuálnym dizajnom. Ale ako som povedal, nevieš to oddeliť a užívateľ sa nevie
na to pozerať, že “toto je dizajn a toto sú tie iné veci”. On to celé berie ako
jednu vec.

A tu prichádza na scénu brand, pretože tá služba alebo web, ktorý testuješ alebo
robíš, slúži nejakému účelu a niekoho reprezentuje. To znamená, že niekto už
hovorí – tá značka. A ty ako používateľ to už vieš. Keď si ideš kúpiť niečo na
Alzu, tak vieš, kto k tebe hovorí, a máš nastavené jasné očakávania, ktoré si
získal časom alebo z komunikácie a podobne.

Okej, ale Alza sama o sebe nesie nejakú emóciu? Pre mňa je ten web veľmi
pragmatický a strohý. Mám listing produktov, mám detail produktu, odosielam,
idem. Je to e-shop ako každý iný a čo najviac vyoptimalizovaný. Ty tam vnímaš aj
nejakú vrstvu brandu? 

No jasné, že tam je brand. Alza je brand, ktorý hovorí: “U nás máš všetko.” A v
podstate tak sa aj správa. Tá emócia, ktorú ponúkajú, je, že, mi to chcú celé
zjednodušiť. Celý flow nákupu je vo výsledku jednoduchý a tým, že to je
zoptimalizované na minimum, čo potrebuješ, aby tam bolo, tak to funguje. A taký
pocit na konci z toho aj mám: Okej, toto bolo easy a veľmi rýchlo sa mi podarilo
získať vec, ktorú potrebujem.

Tá emócia vzniká aj z toho, ako ku mne komunikujú – nielen vizuálne, ale aj
obsahom, ktorý mi ponúkajú. Tým, ako sú vybraté doplnkové veci, ako mi umožnia
dokončiť nákup, ako so mnou ďalej komunikujú v e-maili... Nevieš to oddeliť.

UX je teda len nástroj pre komunikáciu brandu. Správne tomu rozumiem? 

Hej, áno.

Aké ďalšie ciele sa môžeš snažiť tým brandom alebo emóciou dosiahnuť?

Prvý a jeden z najdôležitejších je nastavenie očakávaní. To znamená, že keď už
nejakú značku poznáš – alebo aj nepoznáš a narazil si na ňu prvýkrát – to, ako
vyzerá, ti hovorí, čo máš očakávať. Vyzerá to draho? Okej, toto bude asi drahé.
Je to creepy, krivé? Pristupuješ k tomu s nedôverou. Vyzerá to ako čokoľvek iné?
Nemáš názor, uvidíš, je to zameniteľné. Keď viem, že toto bude rýchle, alebo
toto bude lacné, alebo toto bude zábavné a naozaj sa to udeje, nie je tam
možnosť neistoty. A to je dobre. Dizajn by mal pomôcť nastaviť očakávania –
nielen na webe, ale aj v retaile. Keď sa pozerám na balíček chipsov a vyzerá
veľmi dobre a stojí 7 centov, tak je nedôveryhodný. Som zmätený, lebo mi nesedia
očakávania.

Dizajn pomáha uľahčiť rozhodovanie. Nakoniec, aj v rámci UX procesu je to o
rozhodnutí. Keď vieš, pre aké publikum dizajnuješ, navrhneš to tak, aby si
hovoril naň, relevantne, a zároveň aby si neoslovoval tých, ktorých nechceš. A
potom je dôležitá vec, že tá emócia a vizualita pomáhajú budovať vzťah. Keď si
spomínal to testovanie, to je jednorazová vec. Niekto dôjde, má cieľ, ktorý je
úplne jasný, a ak ho urobí, tak odíde a už nikdy nemusí prísť znova. Nerieši
dizajn, nerieši nič, lebo ho to nezaujíma. Má vlastný goal, ktorý potrebuje
urobiť. Ale z pohľadu komunikácie značky sa potrebujeme dostať k tomu, aby sa
ten používateľ mal chuť vrátiť. Aby si nás zapamätal. Je to o vzťahu a dizajn
môže pomôcť ho vytvoriť alebo podporiť alebo udržať.

Čiže je to o nastavení očakávaní na začiatku a potom o vytváraní lojality alebo
vôbec vzťahu zákazníka so značkou.

A ešte sa viem emóciou v dizajne odlíšiť od konkurencie, nebyť zameniteľný. Keď
budem robiť pre poisťovňu rovnaký formulár a budem ho robiť pre tri poisťovne,
tak mi vyjde trikrát to isté. Akým spôsobom sa jednotlivé značky poisťovní od
seba odlíšia? Ako a na základe čoho sa rozhodnem pre jednu alebo druhú, keď tá
služba vyjde z dát ako rovnaká? Tam začína fungovať dizajn, tá forma, a vie
nastaviť odlišnosť – kde je tá hodnota, aký je tón v komunikácii, čo mi je
bližšie... Na základe ktorej sa budem vedieť rozhodnúť.

To je práve zaujímavá vec. My robíme pre Dôveru a ten trh je v podstate dosť
regulovaný, odlišnosť jednotlivých značiek naozaj stojí do veľkej miery na
brande a na tom, ako sa pozicionuješ. Práve tam vidím veľkú pridanú hodnotu
brandu, ktorý hrá asi hlavnú rolu, lebo tie benefity sa môžu dosť aj podobať.

A veľakrát sa aj podobajú. Za mňa, ten najdôležitejší faktor – možno dôležitejší
ako odlišnosť – je zapamätateľnosť. To, čo robí dobrú značku alebo dobrý dizajn,
je zapamätateľnosť. Nemusím byť za každú cenu odlišný úplne vo všetkom od
každého v danej kategórii. Musím sa postarať o to, aby som bol ten, ktorého si
zapamätajú a na ktorého si spomenú ako prvého. To je celé. Na trhu sú značky,
ktoré sa vyslovene na seba podobajú, a nevadí to. 

Vieš povedať taký príklad značky?

Máš tu Telekom, Orange, O2, teraz Štvorku, a keď sa na to budeš pozerať cez
dizajn a cez odlišnosť, to je tá tvrdá funkčnosť. Jedni sú oranžoví, druhí sú
ružoví, tretí sú modrí a štvorka sú... Ja neviem, akí sú. Tým, že je to v
podstate nová vec, hľadá sa to. Keby som porovnal týchto štyroch operátorov, tak
tí traja sú extrémne konzistentní, môžeme si povedať, že až otravne, a majú
interne funkciu nejakého brand guardiana, ktorý sa stará o to, aby tie značky
vyzerali konzistentne na rôznych komunikačných kanáloch. A potom tam máš nového,
ktorý sa hľadá, ale nie je vôbec konzistentný. To znamená, že mu to nepomáha v
tom, aby umožnil alebo podporoval tú zapamätateľnosť.

Žltý počas AllHands štúdia Milk (foto: Magdaléna Tomalová)Ak by som emóciu úplne
vynechal, možno aj ten brand, ako by dopadol takýto projekt?

Dôležité je povedať, že dizajn vie pomôcť napĺňať aj biznisové ciele. Aleš
Najbrt, český dizajnér, má na to takú vetu: “Levný dizajn je strašne drahý.” Keď
sa nepozriem na dizajn, nakoniec ma to stojí viac peňazí. Pretože si ma ľudia
nezapamätajú, pretože som zameniteľný, pretože musím minúť v komunikácii ďaleko
viac... Môžem teda aj vyslovene stratiť. Zároveň – aby som sa vrátil späť k
otázke – viem dizajnom podporiť obchodný cieľ. Ak mi beží nejaká konverzná
kampaň, touto emocionálnou komunikáciou alebo komunikáciou značky zvyšujem jej
efektivitu. Ľudia brand poznajú, majú k nemu emóciu, rýchlejšie urobia klik. 

Veľakrát sa v komunikácii sústredíš na tú produktovú, konverznú, a nevenuješ sa
brandovej, ktorá reprezentuje emotívnu časť. Veľakrát je appka alebo web prvým
kontaktným miestom. Ak je zamerané len na funkciu a nenesie žiadny emotívny
rozmer, ktorý by reprezentoval značku, tak ja hovorím, že to je nevyužitá
príležitosť. Nie je to vyslovene zlé, je to niečo, čo ťa spomalí. 

Ako sa dizajnuje taká emócia? Máte zadanie – ako z neho spravíte niečo, čo nesie
emóciu?

Ak je značka už na trhu zabehnutá, ako napríklad tá Dôvera alebo O2, tak máš
jasné limity, ako vyzerá, aký má tón, čo si o tom myslíš a čo si má myslieť
zákazník. Keď nastavuješ vyslovene novú službu alebo novú komunikačnú líniu, máš
iba nejaký zámer – tu je nejaká obchodná alebo produktová príležitosť a to
chceme urobiť. 

My sa sústredíme v prvom rade na cieľ, ktorý chceme dosiahnuť. Prvá vec v rámci
tohto procesu je jasne verbalizovať, čo ideme robiť, prečo, pre koho a čo tým
chceme dosiahnuť. V prípade zavedenej značky to nie je o dizajne ako takom –
nejdeme prinášať nové prvky, nové elementy alebo redizajnovať. Ale skôr uľahčiť
to alebo pomôcť používateľovi. Nemeníš dizajn, ale meníš priority alebo jazyk,
alebo dopĺňaš prvkami, ak tá značka nedisponuje dostatočným arzenálom. Značku by
mala reprezentovať séria brand assetov, ktoré vlastne používaš dookola a
umožňujú ti udržať tú odlíšiteľnosť a konzistentnosť krížom cez komunikačné
kanály. 

Keď sa ideme pustiť do nejakého projektu, máme assety, cieľ. Čo teraz? Len to
ukladám do dizajnu?

Môžeš povedať, že máš guideline a teraz to už len ukladáš do dizajnu – písmo,
farba... Ale ako som hovoril na začiatku, to sú veci, ktoré nevieš oddeliť.
Človek ich nevníma oddelene od tej skúsenosti, od používania tej appky
napríklad. Súčasťou dizajnu teda je, ako pracuješ s prioritami. Že máš
wireframe, ktorý ti môže zvizualizovať a upratať tie priority, a potom to môžeš
v úvodzovkách “vyfarbiť”.

Správne tomu rozumiem, že keď do toho vkladáte nejakú novú ideu, väčšinou
staviate úplne nový brand?

Väčšinou tam ten ideový koncept je a sleduje ciele značky. Napríklad Tatra Banka
je tá inovatívna, technologicky popredu, tak aj dizajn reflektuje tento naratív
značky. S tým potom budeme pracovať – ak potrebujeme dopĺňať nové elementy,
napríklad vykresľovať benefity a vizualizovať ich ilustráciami alebo ikonami,
tak už máš ten naratív inovatívnosti a technologického lídra a nemôžeš robiť
detinské veci. Značka ti napovie, ako to máš robiť. V prípade nových značiek,
kde začínaš z ničoho, musíš si tieto pravidlá vytvoriť, aby si si nakreslil
hranice, kde sa hýbeš.

Spomínal si brand assety. Ako si ich mám predstaviť? Alebo vôbec – tá značka je
len o vizualite?

Určite nie. Dizajn, tá vizualita, je formou na obsah. Je to vlastne o tej
hodnote, ktorú ponúkame zákazníkovi, o tom produkte, službe. Aj ako tú hodnotu
zabalíme. Dobrú značku tvoria tri veci. Ako komunikuje – to je ten tón, verbálna
identita. Ako vyzerá – čo, samozrejme, reflektuje tú verbálnu identitu. A celé
to je drivované tým, že ako sa tá značka chová. To znamená, ako používa tieto
dve veci spolu. Či sa vyjadruje k témam, či ma počúva, či má otvorené dvere a
tak.

Keď si zoberiem napríklad to O2, tak tam to je jasné. Akým spôsobom ku mne
komunikuje, s akou ľahkosťou používa jazyk, aj s nejakým vtipom. Ako vyzerá, že
je to modré cez bubliny a dominantný kampaňový asset ako maňušky alebo teraz tie
roboty. A zároveň ako sa chová, že majú nejakú tému férovosti, ktorá nakoniec
drivovala aj ten produkt: U nás je to otvorené, nemáme nič napísané malými
písmenami, sme k tebe fér. Tieto tri veci dokopy robia značku a dizajn to pomáha
zabaliť.

Keď si predstavím prácu vo vašom štúdiu, vy si naloadujete tento brand do hlavy,
snažíte sa pochopiť, možno aj dodefinovať túto brandovú postavičku a na základe
toho staviate výstupy.

My sa snažíme o tvorbu značiek a o vizuálnu identitu, ostatné veci nevieme veľmi
ovplyvniť. Keď napríklad robíme vizuálnu identitu pre reštauráciu – riešili sme
napríklad FACH v Bratislave – ty ako dizajnér nemáš možnosť ovplyvniť, ako sa k
tebe bude správať personál. Aj to sú veci, ktoré formujú značku a vedia jej
pomôcť alebo ublížiť. My pomáhame ukázať, čo všetko tvorí značku a s čím vieme
pomôcť. Naša úloha môže byť napríklad zvýšiť mentálnu dostupnosť značky, aby
ľudia vedeli, o čom je, a mali pocit, že to je reálne dostupné. Úlohou klienta
je zvýšiť tú fyzickú dostupnosť, aby to naozaj bolo skladom, aby som si to vedel
vyskúšať alebo objednať, aby to fungovalo.

Ja školím intro do UX a v rámci neho mám nakreslený taký graf, kde user
experience je to najmenšie a je vnorené do customer experience. UX je naozaj len
to, čo sa deje v jednom formulári, a CX je to, čo sa deje v celej jednej
zákazníckej ceste. A nad tým celým je ešte branding experience. Tam sa dnes
snažia väčšie firmy spájať všetky veci, o ktorých si práve rozprával, aby ten
brand promise dobre zahral naprieč celým vzťahom so zákazníkom.

Áno, ide tam o tú konzistentnosť. 

Žltý je šéfredaktor a vydavateľ magazínu o dizajne a biznise Backstage Talks.
Kedy je ten dizajn hotový? Všetci máme skúsenosti s grafickými dizajnérmi, ktorí
stále pridávali a pridávali, vylepšovali ten svoj dizajn…

Má to niekoľko úrovní. Tá vtipná je, že deadline rozhodne o tom, kedy je dizajn
hotový. Ja sa na to pozerám tak, že značka alebo vizuál nikdy nie sú hotové. My
si vlastne pripravíme nástroje, ktoré používať a ktoré majú umožniť rýchlo
reagovať a reflektovať na to, čo sa deje so zákazníkom, s produktom alebo s
konkurentom.

Značka je živý organizmus a my potrebujeme urobiť ten vizuál tak, aby umožnil
rásť. Ty teraz nevieš, aké produkty budeš mať budúci rok alebo o niekoľko rokov
neskôr, alebo akým spôsobom sa uberie používateľ alebo technológia. Keď sa začnú
veci rýchlo meniť, potrebuješ reagovať a značka by mala mať možnosti vizuálne
reagovať a zachovať si svoju tvár, aj keď sa veci menia. Čiže dobrý brand je
taký, ktorý vie rásť a je flexibilný.

Máš nejaké kritéria, ako vyzerá ten dobrý brand? Aké by mal mať parametre?

Jasne verbalizovaná a uchopiteľná hodnota pre teba ako zákazníka, to je jedna
vec. A zároveň urobená tak, že vie zaujať, vzbudzuje pozornosť a je
zapamätateľná. Kombinácia týchto troch vecí je za mňa dobrá značka. Keď to
zjednoduším: viem, čo pre mňa títo ponúkajú a aký mám z toho benefit, hovoria
mojím jazykom, a vedia ma zaujať, to znamená, že som ich už niekde postrehol a
zapamätal som si ich.

Dobrú vizuálnu identitu robí päť vecí. Prvá je odlišnosť, byť viditeľným a
odlišným v kategórii, v ktorej vystupuješ. Hovoriť relevantným jazykom, to
znamená, že identita je nastavená na to publikum, ktoré potrebuješ osloviť.
Dobrá vizuálna identita je konzistentná krížom cez všetky komunikačné kanály. A
potom sú tam dva ďalšie body, ktoré sú podľa mňa veľmi dôležité a často
prehliadané. Jeden z nich je užitočnosť, teda pozerať na to, že aby to naozaj
niečomu slúžilo. A potom tam je entertainment, to znamená, že dobrá značka
ponúka aj priestor na to, aby ťa potešila, priniesla radosť alebo upokojila. Aby
v danej kategórii priniesla priestor na nejakú emóciu. Keď nakombinuješ týchto
päť vecí, tak na konci máš zapamätateľnú značku.

Vieš povedať príklad takejto značky? 

Snažil som sa rozmýšľať nad príkladom, ktorý mal tie vizuálne limity už dané.
Curaprox je veľmi pekná značka, ktorá z môjho pohľadu veľmi dobre obsluhuje
všetky tieto elementy. Je jasne odlíšiteľná, je veľmi užitočná, jasne popisuje
ten benefit a hodnotu, ktorú prináša. V komunikácii je veľmi pekne konzistentná
a ešte sa aj otvára tým spôsobom, že chce, aby si sa dobre cítil – nielen pri
tom, ako používaš túto značku, ale aj v komunikácii. Tomu zodpovedá vizuálny
jazyk aj tvorba komunikačných kanálov, aj to ako sa značka správa. Že ti pomáha,
že ťa edukuje a že sa objavuje aj na miestach, kde si ju môžeš vyskúšať.

Iný príklad, ktorý možno niekoho nahnevá, je napríklad aj Dedoles. Je jasne
odlíšiteľný, sú konzistentní v komunikácii a zabavia ťa aj na takej úrovni, že
niekoho to už vlastne nezabáva. Čo je super, pretože to nie je pre všetkých. Aj
toto je za mňa dobre postavená značka.

Som nejaký UX dizajnér alebo robím v korporáte na brandovom oddelení a záleží mi
na tom, aby brand, ktorý máme, bol zmysluplný a vedel napĺňať ten lojalitný
alebo akvizičný cieľ. Kde sa dočítam viac?

Ja sa v prípade nových informácií alebo inšpirácii snažím hľadať ich mimo ten
segment, v ktorom fungujem. Ak sa budem baviť o fungovaní webu, tak sa chcem
pozrieť na to, ako funguje mesto, hľadať momenty, inšpirovať sa nie vo vizuálnej
komunikácii, ale napríklad v urbanizme. To sú pre mňa prínosné veci.

Magazín Quartz je veľmi dobrá a plnohodnotná vec, ktorá nejde veľmi poučkovito
do toho, ako má vyzerať značka, ale skôr sa venuje jednotlivým témam. Napríklad
si vyberie tému manažmentu a tú rozdrobí do série článkov, kde je množstvo
informácii aj o tom, ako sa vlastne správaš a ako tvoríš značku a aké to má
jednotlivé vplyvy.

A za mňa povinná vec, o ktorej by každý mal vedieť, je Byron Sharp a Jenni
Romaniuk a ich kniha How brands grow
[https://www.amazon.com/How-Brands-Grow-Emerging-Services/dp/0195596269], druhá
časť. Je to kniha o distinctive assets, o brandových assetoch. Je to veľmi
dobré, za mňa úplne základné a pre niekoho, kto to nepozná, možno až život
meniace.


--------------------------------------------------------------------------------

Vypočujte si celý rozhovor s dizajnérom Martinom Jenčom:

Minimum Viable Podcast vám prináša najväčšie slovenské UX štúdio LB*

Dizajn je všade okolo nás. Minimum Viable Podcast skúma dizajn s malým “d” –
teda ten, ktorý hľadá riešenia na problémy ľudí. So svojimi hosťami sa v ňom
venujem témam, ktoré s dizajnom súvisia, no bežne ich s ním nespájame. Za
spoluprácu na produkcii ďakujem štúdiu Zeldeo [https://www.zeldeo.com/].

Minimum Viable Podcast nájdete na:

 * Anchor [https://anchor.fm/minimum-viable-podcast/]
 * Spotify [https://open.spotify.com/show/5aRmaKcccGkKT5USoN3hMB]
 * Apple Podcasts
   [https://podcasts.apple.com/sk/podcast/minimum-viable-podcast/id1475081821]
 * Castbox [https://castbox.fm/ch/2223485]

Poteším sa každému vypočutiu, followu, zdieľaniu aj podnetu na zlepšenie. Svoje
tipy na zaujímavé osobnosti, s ktorými sa môžem porozprávať o dizajne, mi môžete
poslať na podcast@lbstudio.sk.

Príjemné počúvanie.

Minimum Viable Podcast #8: Dizajnér Martin Žltý Jenča

Minimum Viable Podcast #7: Produktová manažérka Alžbeta Ivanovičová

Minimum Viable Podcast #6: Dizajnérka Kristína Malíková

Adam Valček, novinár SME a Andrej Zaťko, Group CEO Poštovej a 365 banky sa na
Clubhouse každý týždeň zhovárajú o finančných témach. Do jednej z epizód si
prizvali aj mňa, aby som sa s nimi a ďalšími hosťami porozprával o UX
digitálnych bánk.

V podcaste zaznelo mnoho podnetných poznatkov, ja som spísal niektoré z mojich
postrehov.

Vedeli ste, že...
 * Štandardné banky sa v UX celkom slušne doťahujú na digitálne banky. Anglická
   banka Barkleys poskytuje veľmi slušný zákaznícky zážitok.
 * Aj digitálne banky začínajú mať problém s UX, pretože ich aplikácie obsahujú
   stále viac funkcií, ktoré ich komplikujú – príkladom je aplikácia Revolutu.
   Pritom pridaním dvoch funkcionalít môžete zhoršiť UX až 10-násobne.
 * Digitálne banky sa snažia inovovať úplne nové oblasti bankovníctva – napr.
   obchodovanie na burze, ale zákazníkov, ktorých to zaujíma, je zatiaľ málo.
 * Kamenné banky majú síce staromódny brand, no digitálnym bankám ľudia
   nedôverujú natoľko, aby do nich vložili všetky svoje úspory.
 * Najväčšou chybou UX bankových aplikácií je, ak sa snažia o "one size fits
   all" prístup. A najväčšou príležitosťou je práve dobré naplnenie potrieb
   špecifických segmentov.

Viac takýchto poznatkov o digitálnom bankovníctve a celú epizódu si môžete
vypočuť v Adamovom podcaste
[https://anchor.fm/adam-valcek/episodes/Koko-mme-digitlnych-bnk--na-koho-cielia-a-ako-funguj-v-pozad-esjuk8]
.

Podcast: Ako fungujú digitálne banky a čo od nich požadujú používatelia?

Pokúšali ste sa niekedy vysvetliť pojem dizajn zameraný na človeka? Angličtina
má na to šikovnú pomôcku. Skratka HCD nezastupuje len výraz "human-centered
design", ale aj slovesá "hear – create – deliver". A práve tak robíme dizajn v
Lighting Beetle:

 * hear = Najskôr načúvame používateľom, v čom tkvejú ich potreby, požiadavky a
   motivácie.
 * create = Potom vymýšľame a testujeme možné riešenia, ktoré tieto potreby
   dokážu naplniť.
 * deliver = A nakoniec budujeme to riešenie, ktoré obstálo v početných
   používateľských testoch.

Náš prístup k dizajnu produktov a služieb zaujímal Romana Hutiru z podcastu Krok
vpred. V rozhovore vyspovedal spoluzakladateľa LB* Marka Šolca, ktorý v štúdiu
vedie HR a finančné oddelenie.

Rozhovor si môžete pozrieť vo forme videa na Youtube
[https://www.youtube.com/watch?v=bj8FTYpK_tg] alebo vypočuť ako podcast na
Spotify
[https://open.spotify.com/episode/4C1S7zuI1Q9HRU3ahcv2qN?si=vH3PpgyQTM-cUBqi5JAC1w]
.
V rozhovore sa dozviete:

 * čo je to human-centered design
 * ako tvoríme produkty, ktoré obstoja v budúcnosti
 * aký je rozdiel medzi agilitným a vodopádovým vývojom produktov
 * čomu hovoríme "T-shapeness" zamestnancov
 * aké firemné hodnoty stoja za skratkou G-R-E-A-T
 * aj to, čo si Marek myslí o webe Alzy :)

Dizajnujeme produkty s empatiou, vraví o LB* Marek Šolc

Keď sme sa v LB* snažili presnejšie zadefinovať, ako prebieha náš kreatívny
proces, oslovili sme na pomoc dizajnéra Doda Dobríka. Grafickému dizajnu sa
profesionálne venuje viac ako 20 rokov a jeho portfólio je neskutočne široké –
od motion dizajnu cez dizajn knižných obálok či chatbotov až po branding. 

Počas našej spolupráce ma prekvapil tým, ako prozákaznícky pristupuje k dizajnu
a aký až pragmatický je jeho tvorivý proces. O kvalitných zadaniach, nadobúdaní
kompetencie v biznis doméne klienta, aj o tom, čo je to latentná inhibícia, sme
sa rozprávali v piatej epizóde Minimum Viable Podcastu.


--------------------------------------------------------------------------------

Dobré zadania a transparentnosť
Hoci najznámejší je pre návrhy knižných obálok, Dodo rád vyvracia utkvelú
predstavu o tom, že dizajnéri obálok každú jednu knihu aj čítajú. „Vyskúšal som
to párkrát a zistil som, že je to nezmysel,“ uviedol ma do obrazu. „Nevstupujem
tam ako človek, ktorý si má vytvoriť názor na knihu a prezentovať ho. Som najatý
ako človek, ktorý realizuje niečí názor na knihu. Som dizajnér, ktorý realizuje
zadanie.“

Práve zadania považuje za kľúčové pre akýkoľvek dizajnový projekt. Klient podľa
Doda nemusí byť skúsený, ani presne vedieť, čo chce. Preto si dobrý dizajnér
musí spraviť úvodný prehľad, či sú zladení v očakávaniach. „Klient môže
prichádzať s niečím, čo chce, ale pre mňa je dôležitejšie, čo v daný moment
potrebuje,“ zdôrazňuje Dodo.

Podobne ako my v LB*, keď Dodo spozná doménu klienta a nadobudne pocit, že
projekt pre jeho súčasnú situáciu nedáva zmysel, nebojí sa zákazníka vrátiť o
krok späť či dokonca odmietnuť spoluprácu. K tomuto získavaniu kompetencie v
biznis doméne sme sa vrátili aj minulý týždeň, keď sme si písali o posledných
úpravách v podcaste. Nahrávali sme ho v čase, keď nám bola epidémia korony ešte
veľmi vzdialená, no už za pár týždňov sa toho zmenilo neskutočne veľa.

Dodo s tímom dobrovoľníkov stihol vytvoriť chatbota, ktorý pomáha so
sebadiagnostikou a prevenciou ochorenia Covid-19 [https://covid.chat/] a len za
niekoľko dní ho začalo používať niekoľko stoviek webov. Samozrejme, prišiel aj o
zopár rozbehnutých projektov, no vďaka proklientskému štýlu práce, ktorým je
povestný, dostal nové ponuky s porovnateľnými zadaniami. Práve teraz podľa neho
zohráva úlohu kvalita a vysoká kompetencia profesionálov. „Klienti ešte viac ako
kedykoľvek predtým potrebujú kvalitne odovzdanú prácu, lebo pri nasledujúcom
reštarte nemajú priestor na chyby,“ napísal nám.

Nízka latentná inhibícia
„Dizajn je o hľadaní riešení. A to riešenie vôbec nemusí byť vizuálne,“
vysvetľuje Dodo v podcaste. „Môže byť v zmene štruktúry, v zmene mesidžu… Ide o
to čeliť nejakému problému a hľadať preň riešenie. Dizajn je proste návrh.“ Bol
som teda zvedavý, ako presne prebieha Dodov kreatívny proces.

Pred časom nám pomohol definovať, ako aplikovať model Double Diamond do nášho
tvorivého procesu. Double Diamond je štvorfázová dizajnová metóda
[https://www.designcouncil.org.uk/news-opinion/what-framework-innovation-design-councils-evolved-double-diamond]
:

 * objavovanie spočíva v spoznávaní odvetvia a problému,
 * definovanie nám pomáha na základe insightov z výskumu spresniť zadanie
   riešeného problému
 * vo fáze developovania prichádzame s rôznymi návrhmi, iterujeme a validujeme
   ich,
 * aby sme vedeli, ktoré má zmysel v poslednej, štvrtej fáze rozvíjať.

Neprekvapilo ma, keď mi prezradil, že veľa návrhov modeluje už v hlave. „Keď si
sadnem k počítaču, mám už za sebou kopec úvah a iterácií, ktoré ma naviedli k
tomu, čo idem vyskúšať vizualizovať.“ Vychádza to z Dodovho nízkeho prahu
latentnej inhibície, ktorý mu pomáha v tvorivom procese. Neviete, čo to znamená?
Vypočujte si podcast, ja som to tiež počul po prvýkrát. :)

S Dodom sa môžete spojiť cez LinkedIn
[https://www.linkedin.com/in/dodo-dobrik-a3327154/] alebo sledujte jeho 
Instagram [https://www.instagram.com/dododobrik/].

Vypočujte si celý rozhovor s Dodom Dobríkom:
Minimum Viable Podcast vám prináša najväčšie slovenské UX štúdio LB*
Dizajn je všade okolo nás. Minimum Viable Podcast skúma dizajn s malým “d” –
teda ten, ktorý hľadá riešenia na problémy ľudí. So svojimi hosťami sa v ňom
venujem témam, ktoré s dizajnom súvisia, no bežne ich s ním nespájame. Za
spoluprácu na produkcii ďakujem štúdiu Zeldeo [https://www.zeldeo.com/].

Minimum Viable Podcast nájdete na:
 * Anchor [https://anchor.fm/minimum-viable-podcast/]
 * Spotify [https://open.spotify.com/show/5aRmaKcccGkKT5USoN3hMB]
 * Apple Podcasts
   [https://podcasts.apple.com/sk/podcast/minimum-viable-podcast/id1475081821]
 * Castbox [https://castbox.fm/ch/2223485]
 * Stitcher
   [http://www.stitcher.com/podcast/lighting-beetle/minimum-viable-podcast-2]

Poteším sa každému vypočutiu, followu, zdieľaniu aj podnetu na zlepšenie. Svoje
tipy na zaujímavé osobnosti, s ktorými sa môžem porozprávať o dizajne, mi môžete
poslať na podcast@lbstudio.sk.

Príjemné počúvanie!

Minimum Viable Podcast #5: Dizajnér Dodo Dobrík

„Digitál treba prestať chápať ako oddelenú súčasť biznisu, ktorá ho má spasiť,“
povedal mi počas nahrávania šéf európskeho e-commerce v Deutsche Telekom Martin
Horváth. Z centrály v nemeckom Bonne sa stará o to, aby lokálne trhy boli v
e-commerce zladené s centrálnou stratégiou a podávali optimálne výsledky. O tom,
 aký vplyv na výkon digitálu môže mať dizajn, aj ako sa po odchode zo Slovak
Telekom zhostil svojich manažérskych povinností v úplne novom prostredí, sme sa
rozprávali v štvrtej a zatiaľ najdlhšej epizóde Minimum Viable Podcastu.

Minimum Viable Podcast #4: Šéf európskeho e-commerce Martin Horváth
--------------------------------------------------------------------------------

Desiatka trhov, 3 funnely
Martin zodpovedá za e-commerce na všetkých lokálnych trhoch v Európe, na ktorých
Deutsche Telekom prostredíctvom svojich brandov pôsobí. Jeho zodpovednosťou je 
zvyšovať podiel online predaja oproti offline kanálom, akými sú retail alebo
call centrá. „Mojou prácou je umožňovať krajinám, aby v e-commerce v danej
krajine rástli. Teda danému brandu prinášať z centrály také riešenia, ktoré im
umožnia rast,“ vysvetlil mi.

A kedže toľko tímov a krajín by sa nedalo sledovať do každého detailu, rozdelili
si e-commerce na tri hlavné funnely. Upper funnel združuje spôsoby, ktorými
získavajú relevantný traffic (e-shop, zákaznícka aplikácia…). Mid funnel
definuje cesty, ktorými zákazník interaguje s danou platformou (webdizajn, UX,
webová analytika…). A lower funnel znamená všetko, čo nasleduje po kliku na
objednávku.

Nad všetkými funnelmi stojí dátová analytika ako indikátor toho, ako sa tímom
darí traffic pretaviť až do aktivácie SIM karty. Martinov tím využíva rôzne
nástroje, ale podľa jeho slov aj dobre nastavený Google Analytics spraví veľkú
väčšinu prehľadu, čo sa v online priestore deje. „Vždy je dobré robiť väčšie
rozhodnutia na základe konkrétnych dátových insightov,“ vraví a popisuje mi
rýchle quick wins, ktoré z analytiky dokážu definovať.

Kľúčom k spolupráci je otvorenosť
Neubránil som sa otázke, či tímy v dcérskych firmách nemajú pocit obmedzovania.
Už pri príchode do Deutsche Telekom sa Martin so svojím tímom zhodli na
jednoduchom pravidle: „Musíme cítiť, že sme pridanou hodnotou.“

Keď komunikujú s kolegami v iných krajinách, nezačínajú hneď hovoriť o
stratégii, ale prezentujú ju až po tom, ako navnímajú fungovanie daného
lokálneho tímu v rámci organizácie (teda aké má kompetencie pracovať na
veciach), počúvajú, ktorým smerom chcú lokálne tímy ísť, a snažia sa nájsť 
prieniky v centrálnej a lokálnej stratégii.

„Podmienky na lokálnych trhoch sa vždy líšia a stratégie sa nedajú zladiť
stopercentne,“ priznáva Marin. Práve prieniky im však pomáhajú identifikovať, na
ktoré činnosti sa v ktorej krajine v rámci e-commerce sústrediť. Takže aj keď
niektoré veci na prvý pohľad nesedia, ak dávajú biznisový zmysel, Martinov tím
ich neblokuje.

Vypočujte si celý rozhovor s Martinom Horváthom:
Minimum Viable Podcast #4: Šéf európskeho e-commerce Martin HorváthMinimum
Viable Podcast vám prináša najväčšie slovenské UX štúdio LB*
Dizajn je všade okolo nás. Mimimum Viable Podcast skúma dizajn s malým “d” –
teda ten, ktorý hľadá riešenia na problémy ľudí. So svojimi hosťami sa v ňom
venujem témam, ktoré s dizajnom súvisia, no bežne ich s ním nespájame. Za
spoluprácu na produkcii ďakujem štúdiu Zeldeo [https://www.zeldeo.com/].

Minimum Viable Podcast nájdete na:
 * Anchor [https://anchor.fm/minimum-viable-podcast/]
 * Spotify [https://open.spotify.com/show/5aRmaKcccGkKT5USoN3hMB]
 * Apple Podcasts
   [https://podcasts.apple.com/sk/podcast/minimum-viable-podcast/id1475081821]
 * Castbox [https://castbox.fm/ch/2223485]
 * Stitcher
   [http://www.stitcher.com/podcast/lighting-beetle/minimum-viable-podcast-2]

Poteším sa každému vypočutiu, followu, zdieľaniu aj podnetu na zlepšenie. Svoje
tipy na zaujímavé osobnosti, s ktorými sa môžem porozprávať o dizajne, mi môžete
poslať na podcast@lbstudio.sk.

Príjemné počúvanie :)

Minimum Viable Podcast #4: Head of e-commerce Europe Martin Horváth

Možno to poznáte. Vyvíjate produkt a práca sa niekedy zvrhne na nekonečné debaty
o tom, či novú fičúru realizovať, alebo nie. UXák argumentuje potrebami
zákazníka, dizajnér hovorí o emocionalite, vývojár zase o technickej náročnosti
a klient o biznisovom prínose. Produktový manažment je spôsob, ako tieto názory
balansovať.

Marián Holler sa produkťáckej robote venuje už dvanásť rokov. Ako Head of
Product mal na starosti GPS navigáciu Sygic a dnes je VP of Product analytického
toolu Pygmalios. Na to, čo definuje skvelého produktového manažéra či ako
priorizovať úlohy v rôznych fázach vývoja produktu, som sa ho spýtal v tretej
epizóde Minimum Viable Podcastu.

Minimum Viable Podcast #3: Produktový manažér Marián Holler
--------------------------------------------------------------------------------

Čo tvorí skvelého produkťáka
S rolou produktového manažéra sa dnes stretnete už prakticky v každej väčšej
firme, ktorá vyvíja vlastný produkt alebo službu. Často však o tejto pozícii
koluje mylná predstava, že tento človek len organizuje robotu tímu.

„Dobrý produkťák nie je iba vykonávač, ale rozmýšľa nad tým, čo robí,“
vysvetľuje Marián. „Mal by poznať dáta, ktoré podporia jeho rozhodovanie, vedieť
priorizovať, dobre vysvetliť svoje rozhodnutia a byť dobrý facilitátor, lebo
veľa času bude hľadať kompromis medzi jednotlivými požiadavkami a potrebami
zákazníkov a tým, čo je možné a feasible.“

Ako pretaviť insighty do produktu
Celá táto robota znamená neustále zbieranie množstva podnetov a spätnej väzby –
z marketu, z customer success, zo supportu, z manažmentu, z developmentu aj z
researchu a úlohou produkťáka je „všetko to hodiť do jedného kotla a
spriorizovať tak, aby to prinieslo firme aj zákazníkovi čo najvyššiu hodnotu.“

Dobre. Ale ako poznatky z tohto kotla pretaviť do dizajnu? Podľa Mariána by
produkťák mal dať dokopy tím, ktorý na danú vec potrebuje, vysvetliť mu zadanie
a vypýtať si odhady, koľko bude realizácia trvať: „Aby ešte predtým, než sa
napíše prvá čiarka kódu alebo sa niečo nakreslí, už vedel tieto informácie.
Takto zozbierané by to potom mohol dať na spriorizovanie v rámci ostatných vecí,
ktoré už boli takto ohodnotené.“

Evanjelista misie a vízie firmy
Podľa profilu na LinkedIn je Marián fanúšikom iteratívneho vývoja. Pri ňom
postupuje podľa roadmapy, ktorú stavia na dvoch základných pilieroch – misii a
vízii. „Produktový manažér je evanjelista misie a vízie v rámci firmy aj
externe,“ vysvetľuje svoj pohľad na stratégiu.

„Z misie viem, čo idem robiť, pre koho to idem robiť, aký to má preňho benefit.
Z vízie viem, ako bude vyzerať budúcnosť, keď sa mi to podarí splniť. A
stratégiou viem, ako sa tam dostanem, a mám ju rozbitú do roadmapy, z ktorej
viem, kedy sa ktorá časť zrealizuje. Pre mňa je to ako základný stavebný kameň.“

Zdroje pre produktových manažérov
Mariána som sa po nahraní podcastu spýtal aj na zaujímavé zdroje, ktoré ho pri
práci produkťáka inšpirujú. Z osobností ho zaujali najmä produktoví manažéri 
Roman Pichler [https://www.romanpichler.com/] a Marty Cagan zo Silicon Valley
Product Group [https://svpg.com/]. Odporúča aj jeho knihu Marty Cagan –
Inspired: How To Create Products Customers Love
[https://www.amazon.com/Inspired-Create-Products-Customers-Love/dp/0981690408/].

Okrem nich sleduje aj ľudí ako Ken Norton [https://www.kennorton.com/] či 
Martin
Eriksson [https://www.mindtheproduct.com/profile/Martin%20Eriksson] a obsah od 
First Round [https://firstround.com/review/], Intercom
[https://www.intercom.com/blog/] a Hackernoon [https://hackernoon.com/]. A
pokračuje aj vo vymenúvaní dobrej literatúry:

 * Alexander Osterwalder – Business Model Generation: A Handbook for
   Visionaries, Game Changers, and Challengers
   [https://www.amazon.com/Business-Model-Generation-Visionaries-Challengers/dp/0470876417]
 * Rich Mironov – The Art of Product Management: Lessons from a Silicon Valley
   Innovator
   [https://www.amazon.com/Art-Product-Management-Lessons-Innovator/dp/1439216061/]
 * Jason Fried – Rework
   [https://www.amazon.com/Rework-Jason-Fried/dp/0307463745]
 * Peter Thiel – Zero to One: Notes on Startups, or How to Build the Future
   [https://www.amazon.com/Zero-One-Notes-Startups-Future/dp/0804139296]

A ako výborný zdroj zdieľania skúseností v komunite nesmiem zabudnúť spomenúť 
Product Tank Bratislava [https://www.facebook.com/ProductTankBratislava], ktorý
Marián spoluzaložil. Na pravidelných meetupoch PTBA si o produktovom manažmente
môžete vypočuť viac a zistiť, ako k rozvoju produktov, za ktoré sú zodpovední,
pristupujú slovenskí produkťáci.

Vypočujte si celý rozhovor s Mariánom Hollerom:
Minimum Viable Podcast #3: Produktový manažér Marián Holler
--------------------------------------------------------------------------------

Minimum Viable Podcast vám každý mesiac prináša najväčšie slovenské UX štúdio
LB*
Dizajn je všade okolo nás. Mimimum Viable Podcast skúma dizajn s malým “d” –
teda ten, ktorý hľadá riešenia na problémy ľudí. So svojimi hosťami sa v ňom
venujem témam, ktoré s dizajnom súvisia, no bežne ich s ním nespájame. Za
spoluprácu na produkcii ďakujem štúdiu Zeldeo [https://www.zeldeo.com/].

Minimum Viable Podcast nájdete na:
 * Anchor [https://anchor.fm/minimum-viable-podcast/]
 * Spotify [https://open.spotify.com/show/5aRmaKcccGkKT5USoN3hMB]
 * Apple Podcasts
   [https://podcasts.apple.com/sk/podcast/minimum-viable-podcast/id1475081821]
 * Castbox [https://castbox.fm/ch/2223485]
 * Stitcher
   [http://www.stitcher.com/podcast/lighting-beetle/minimum-viable-podcast-2]

Poteším sa každému vypočutiu, followu, zdieľaniu aj podnetu na zlepšenie. Svoje
tipy na zaujímavé osobnosti, s ktorými sa môžem porozprávať o dizajne, mi môžete
poslať na podcast@lbstudio.sk.

Príjemné počúvanie :)

Minimum Viable Podcast #3: Produktový manažér Marián Holler

Pri jednom z obedov v staromestskej Soupe som sa zoznámil s Annou Ulahelovou,
grafickou dizajnérkou a doktorandkou VŠVU. Porozprávala mi o svojej dizertačke,
v ktorej skúmala vývoj grafického dizajnu na Slovensku po roku 1989. Keďže ma
zaujíma, prečo sa absolventi dizajnu orientujú viac na autorskú tvorbu, no často
nevedia vyriešiť problém svojho zadávateľa, pozval som Annu do druhej epizódy 
Minimum Viable Podcastu.

Robiť dobrý dizajn je kumšt
Pochopiť obmedzenia klienta, dobre ich zanalyzovať, neodmietnuť ich, ale vedieť
v nich fungovať – to považujem za extrémne náročný kumšt. A neviem, či sa mu
vôbec na VŠVU dá priučiť. „Já osobně si myslím, že to chybí,“ vraví Anna v
podcaste. „Že to nemusí být převažující, ale jako jedna z možností. To si
myslím, že je daleko důležitější – že může vedle sebe fungovat autorský dizajn,
nebo víc kulturně orientovaný dizajn, ale může vedle toho být i dizajn, který je
prostě více orientovaný na potřeby trhu, biznisu nebo i nějaký sociální dizajn.“

Aký bude dizajnér budúcnosti
Zaujímalo ma teda, aká by mala byť úloha dizajnéra budúcnosti. Podľa Anny je to
rola dizajnéra ako facilitátora. „To znamená, že nemusím tolik produkovat nové
věci, ale být někým, kdo spojuje různé uhly pohledu a snaží se hledat
alternativy procesu v tom, co už dneska vidíme, že nefunguje. Neměli by jsme se
bránit tomu, že ustoupíme od toho vizuálního víc k těm obsahům a procesům, to je
tady pořád ještě velmi abstraktní.“

Vypočujte si celý rozhovor s Annou Ulahelovou:

--------------------------------------------------------------------------------

Minimum Viable Podcast vám každý mesiac prináša najväčšie slovenské UX štúdio
LB*
Dizajn je všade okolo nás. Minimum Viable Podcast skúma dizajn s malým “d” –
teda ten, ktorý hľadá riešenia na problémy ľudí. So svojimi hosťami sa v ňom
venujem témam, ktoré s dizajnom súvisia, no bežne ich s ním nespájame.  Za
spoluprácu na produkcii ďakujem štúdiu Zeldeo [https://www.zeldeo.com/].

Minimum Viable Podcast nájdete na:
 * Anchor [https://anchor.fm/minimum-viable-podcast/]
 * Spotify [https://open.spotify.com/show/5aRmaKcccGkKT5USoN3hMB]
 * Apple Podcasts
   [https://podcasts.apple.com/sk/podcast/minimum-viable-podcast/id1475081821]
 * Castbox [https://castbox.fm/ch/2223485]
 * Stitcher
   [http://www.stitcher.com/podcast/lighting-beetle/minimum-viable-podcast-2]

Poteším sa každému vypočutiu, followu, zdieľaniu aj podnetu na zlepšenie. Svoje
tipy na zaujímavé osobnosti, s ktorými sa môžem porozprávať o dizajne, mi môžete
poslať na podcast@lbstudio.sk.

Príjemné počúvanie :)

Minimum Viable Podcast #2: Dizajnérka Anna Ulahelová

Dizajn je všade okolo nás. Preto som sa rozhodol, že si budem do štúdia volať
hostí, s ktorými sa na dizajn pozrieme z rôznych uhlov. Cez témy, ktoré s
dizajnom súvisia, no bežne ich s ním nespájame.

Mojím hosťom v prvej epizóde je analytik Adam Marek. Študoval informatiku v
Londýne, biznis na francúzskom INSEAD a pritom stihol spoluzaložiť a tri roky
viesť Viamo. Dnes je riaditeľom odboru na Útvare hodnoty za peniaze na
ministerstve financií.

Keď sme sa s Adamom stretli na jednom klientskom projekte, nikdy nám nedovolil
rozhodnúť sa na základe pocitov a emócií. Má vycibrené kritické myslenie a vždy
dôkladne študoval dáta, aby sme urobili rozumné rozhodnutie. V podcaste nabitom 
insightmi sme sa porozprávali aj o tom, ako vyhodnotiť, či má nápad na nový 
biznis zmysel alebo nie.


--------------------------------------------------------------------------------

Minimum Viable Podcast vám prináša najväčšie slovenské UX štúdio LB*
Dizajn je všade okolo nás. Mimimum Viable Podcast skúma dizajn s malým “d” –
teda ten, ktorý hľadá riešenia na problémy ľudí. So svojimi hosťami sa v ňom
venujem témam, ktoré s dizajnom súvisia, no bežne ich s ním nespájame. Za
spoluprácu na produkcii ďakujem štúdiu Zeldeo [https://www.zeldeo.com/].

Minimum Viable Podcast nájdete na:
 * Anchor [https://anchor.fm/minimum-viable-podcast/]
 * Spotify [https://open.spotify.com/show/5aRmaKcccGkKT5USoN3hMB]
 * Apple Podcasts
   [https://podcasts.apple.com/sk/podcast/minimum-viable-podcast/id1475081821]
 * Castbox [https://castbox.fm/ch/2223485]
 * Stitcher
   [http://www.stitcher.com/podcast/lighting-beetle/minimum-viable-podcast-2]

Poteším sa každému vypočutiu, followu, zdieľaniu aj podnetu na zlepšenie. Svoje
tipy na zaujímavé osobnosti, s ktorými sa môžem porozprávať o dizajne, mi môžete
poslať na podcast@lbstudio.sk.

Príjemné počúvanie :)

Blog

Všetko

Články

Podcasty

Prípadovky

Videá

Free stuff